Charizma Lodenice je vo vychutnávaní

Festival Lodenica sa na piešťanskej Sĺňave začne tento víkend. Už šestnásty raz privíta tisícky divákov. Zhovárame sa s jeho spoluzakladajúcim členom a dramaturgom Františkom Grebečim.

Napĺňa súčasnosť Lodenice vaše očakávanie spred pätnástich rokov?

- Moje očakávania nie sú dôležité. Roky sa snažíme naplniť očakavánia divákov, lebo oni sú najdôležitejším barometrom. Je to však z roka na rok ťažšie. Veľa interpretov, ktorí spolu s nami tvorili Lodenicu, sa už na pódiách neobjavuje. No akosi je dnes menej tých, ktorými by sme ich nahradili.

Ako teda vidíte jej budúcnosť?

- Tá tiež závisí od divákov. Snažíme sa vypočuť si ich názory, vybrať z nich tie podstatné. Verte mi, je to náročné. Najazdíme veľa kilometrov po koncertoch a rôznych podujatiach. Niekedy sa to zdá zbytočné, ale občas vám niečo cinkne do nosa a v budúcom programe to môžete ponúknuť divákovi.

Je tu veľa veličín, ktoré ovplyvnia ďalšie roky. Na pódiach Lodenice sa vystriedalo množstvo interpretov, ktorí spolu s divákmi tvorili a tvoria jej charizmu. Udržať ju, je podstatné.

Mnoho country a folkových festivalov na Slovensku malo v posledných rokoch existenčné problémy. Niektoré zanikli. Lodenica však funguje ďalej. Čím to je?

- Keď budete poznať odpoveď, rád si ju vypočujem. Niekedy sa tých problémov okolo organizovania podujatia nakopí. Niekto to ustojí, iný nie. Našťastie, Lodenica je a funguje ďalej. Je veľa okolností, ktore to ovplyvňujú. Jeden z najdôležitejších faktorov je kolektív. Je to v ľuďoch.

Je country a folková hudba na ústupe?

- Country, folk a trampská hudba je rovnaká ako všetky iné hudby okolo nás. Veľa svetových muzikantov z nej čerpá námety. Pre ilustráciu: na tohtoročnom festivale v Glastonbury počúvalo Dolly Parton viac ľudí ako Metallicu.

Nerád škatuľkujem muziku do štýlov a nemám rád vetu: poznáme dobrú a zlú muziku. Ja počúvam len dobrú muziku. Na ústupe je len to, čo si nevážime. Skôr by som povedal, že country a folková hudba je na vzostupe, len u nás sme zatiaľ akosi prispatí.

Nie je naša prispatosť spôsobená menším záujmom a poklesom kvality?

- Iste, ale kvalita je tiež podmienená kvantitou. Ak je z čoho vyberať, potom v tom prirodzenom site musí niečo zostať. Zatiaľ tam niečo zostáva, ale súhlasím, že je toho menej. Zrejme je to spôsobené aj prirodzenou výmenou generácií interpretov.

Súvisí s tým aj menší záujem médií?

- Iste. Ak by sa médiá zaujímali nielen o celebrity a škandály, tak by sa nám ľahšie dýchalo. Nezáujem médií sa však často používa ako výhovorka. To, čo je dobré, sa napriek všetkým ťažkostiam presadí.

Asi každý dramaturg si do programu zaradí účinkujúceho – tak trochu aj pre seba. Prezradíte jeho meno?

- Nie. Aj ja mám v programe tých „svojich“. Nie je ich veľa a sú roztrúsení na všetkých pódiách. Moji sú aj tí, ktorí si zahrajú len tak pri stánku, v stane alebo hocikde na lúke. Niekedy by ste sa divili, akí muzikanti nám tam rastú.

Skúste ma sledovať, kedy a pri ktorom pódiu sa na chvíľu aspoň úchytkom zastavím. Lodenica nie je o jednom, dvoch interpretoch.

Lodenica je o muzike, stretnutiach, ukončení letných radovánok. Proste Lodenica je o vychutnávaní.

V tohtoročnom programe nachádzame aj mená, ktoré do škatuľky s country a folkovou hudbou nejak nepasujú. Či už je to Tublatanka alebo The Rubettec či Afric Simone.

- Opakujem, nerád škatuľkujem. Vezmime si len posledné roky, kedy hrali napríklad Chriss Normann, Petr Spálený, Naďa Urbanková, Peter Nagy, Meky Žbirka a veľa ďalších. Tentoraz sme načreli do niečoho špecifickejšieho.

Mladí si vypočujú to, čo počúvali rodičia, keď boli v ich veku. Koľkí z nich poznali Michala Tučného, Wabiho Ryvolu a mnohých iných, ktorých sme mali v programe „in memory“? Malo a má to širokú odozvu. Tento rok bude spomienka na Waldemara Matušku a KTO. Všetci sa na ňu tešia.

Pred pár rokmi hral na Lodenici Paľo Hammel, a po jeho koncerte prišiel za mnou divák asi so sedemnásťročným synom. S veľkým otáľaním z neho vyšlo: ja som si myslel, že čo otec doma počúva sú hovadiny, no čo tu Hammel hral, bola super muzika. A Tublatanka? Iste, nájdu sa aj takí, čo ich nepočúvajú, ale to nie sú naši diváci.

Navyše, predstaví sa s upraveným programom - s husličkami - a verte, bude to niečo iné. Teším sa na to. Možno aj toto je jedna z ciest, o ktorej sme hovorili.