Streda, 2. december, 2020 | Meniny má BibiánaKrížovkyKrížovky

O mieste pre nový zimák rozhodol Anton Malatinský

Trnavský zimný štadión stojí na svojom súčasnom mieste od roku 1980. Stavali ho v Akcii Z a nahradil pôvodné klzisko, ktoré bolo v dotyku s futbalovým štadiónom Spartaka.

Zimný štadión je typický oranžovými konštrukciami.Zimný štadión je typický oranžovými konštrukciami. (Zdroj: LENKA ŠTEPÁNEKOVÁ)

Dnes dáva priestor nielen aktívnym športovcom, ale aj širokej verejnosti.

TRNAVA. Nad ľadovou plochou sa vznáša biely opar, do ticha sa ozývajú len údery pukov o mantinel. Napriek tomu, že letné prázdniny sú v plnom prúde, v utorok dopoludnia trénujú na trnavskom zimnom štadióne štrnásť – pätnásťroční chlapci. Hoci vonku udreli tropické tridsiatky, teplota v hale len o málo presahuje desať stupňov.

„Fyziku neoklamete,“ komentuje opar správca štadióna Peter Pejkovič. Ľad je ešte pomerne čerstvý, jeho výrobe vysoké vonkajšie teploty nenahrávajú. Do prvých zápasov druhej najvyššej republikovej súťaže však už bude všetko v poriadku.

Skryť Vypnúť reklamu

p8058835_r8666_res.jpg

Nad štadiónom sa uplynulý týždeň ešte vznášal opar. FOTO: LENKA ŠTEPÁNEKOVÁ

„Od októbra spustíme aj vedľajšiu ľadovú plochu, na ktorej trénujú krasokorčuliari. V lete na nej chlapci hrávajú hokej na kolieskových korčuliach,“ hovorí správca, ktorý pomáhal štadión stavať vlastnými rukami.

Dnes bude našim sprievodcom na ceste časom. Včera a dnes – Mestský zimný štadión Trnava. Vitajte.

Akcia Z

Niekoľko stoviek ľudí usporiadane krúži po obvode klziska. Dievčatá sa držia spolu a chichotom na seba pútajú pozornosť skupiniek mládencov. Vidieť zamilované páriky aj rodinky, okolo ktorých sem-tam presvištia roztopašní šarvanci. Píše sa rok 1960 a Trnava dnes nehrá. Ľadovú plochu za futbalovým štadiónom otvorili pre verejné korčuľovanie, odtiaľ sa pôjde na siedmu na korzo.

Skryť Vypnúť reklamu

„V Trnave bol jeden z prvých zimných štadiónov na Slovensku. Fungoval na mieste, kde neskôr postavili tréningové ihriská Spartaka Trnava a na hokej vtedy chodilo päť – šesť tisíc ľudí. Bývalo tak plno, že aj hráči mali problém dostať sa na ľad,“ začína svoje rozprávanie Peter Pejkovič.

On sám spoznal na verejnom korčuľovaní svoju manželku, zimný štadión zobral od mesta do prenájmu v roku 1992 spolu s kúpaliskom v Kamennom mlyne.

Pôvodný zimák fungoval na vybetónovanej ploche pri futbalovom ihrisku od začiatku šesťdesiatych rokov do roku 1974. O jeho presťahovaní na roh Spartakovskej a Hlbokej ulice nepriamo rozhodla futbalová legenda Anton Malatinský.

„Malatinský prišiel, že Spartak potrebuje tréningové plochy. Najprv mu ponúkli tieto pozemky, on však povedal, že je to ďaleko. Pôvodný zimák preto zrušili a Trnava zostala viac ako päť rokov bez hokeja,“ spomína Pejkovič.

Skryť Vypnúť reklamu

p8058822_r6220_res.jpg

Peter Pejkovič stojí na vedľajšej ľadovej ploche. V lete ju využívali na in-line hokej. FOTO: LENKA ŠTEPÁNEKOVÁ

Súčasný štadión postavili v Akcii Z a slávnostne otvorili vo februári 1980. V tom čase mal jednu ľadovú plochu, ktorá nebola zastrešená.

„Stávalo sa, že napadlo snehu až po mantinely a bolo po zápase,“ usmieva sa Pejkovič. Strechu dostal štadión v roku 1994, v rovnakom čase sa začalo aj s prevádzkou druhej ľadovej plochy.

Do súčasnej podoby, s dvomi krytými plochami, telocvičňou, šatňami a technickým a administratívnym zázemím sa štadión vyvinul za 28 rokov.

V útrobách

Srdcom stavby s typickými oranžovými nosníkmi je strojovňa. Za nenápadnými dverami nás privíta strojník, za jeho chrbtom počuť spoza hrubých dverí hluk. Ten zosilnie, keď Peter Pejkovič dvere otvorí. Veľká miestnosť je plná strojov, ktoré idú na vysoký výkon. Výroba ľadu je hotová alchýmia, pokryť ním celú plochu ihriska v požadovanej hrúbke trvá asi týždeň.

„Tu v Trnave využívame na výrobu ľadu nepriame chladenie. To je síce energeticky náročnejšie, ale aj bezpečnejšie. Namiesto štrnástich ton čpavku, ktoré boli na štadióne v minulosti, tu dnes máme asi päťsto kilogramov v uzavretom priestore strojovne,“ vysvetľuje správca. Priamo na plochu vháňajú pomocou čerpadiel ekologicky neškodný glykol, ktorý ju vychladí na sedem až osem stupňov pod nulou.

„Keď je plocha zachladená, začíname s postupnou výrobou ľadu. Tá prebieha najmä v noci, cez deň ľad len udržujeme. Čím je rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou vyšší, tým je výroba náročnejšia,“ hovorí Pejkovič.

p8058846_r2912_res.jpg

Strojovňa je srdcom štadióna. FOTO: LENKA ŠTEPÁNEKOVÁ

Ideálna hrúbka ľadovej plochy je tri až štyri centimetre, vodu nechávajú zamŕzať postupne, po nie viac ako dvojmilimetrových vrstvách.

„Keď sa dostaneme asi na dva-tri centimetre, namaľujeme na ľad čiary. Tento rok nastala zmena, modré čiary sa posunuli o 1,5 metra bližšie k stredovej,“ vysvetľuje Pejkovič s tým, že čiary je potrebné zaliať ďalšou vrstvou ľadu, aby ich hokejisti hranami korčúľ nezoškriabali.

Na konci sezóny chladenie vypnú a ľad rozpustia. Zostane po ňom asi osemdesiat kubíkov vody, ktorá poputuje do kanalizácie.

Pre všetkých

Kapacita zimného štadióna je podľa informácií zo Správy kultúrnych a športových zariadení využitá na 92 percent, čím sa zaraďuje k najviac využívaným športoviskám v Trnave. Radnica mu vlani odklepla priamu dotáciu asi 267-tisíc eur, čo však nepokryje ani polovicu nákladov na prevádzku. Napriek tomu sa podarilo správcovi udržať prevádzku rentabilnou.

„Snažím sa tu vytvoriť podmienky pre všetky skupiny obyvateľstva. Štadión tak neslúži len športovcom, ale aj verejnosti. Vlani prišlo na verejné korčuľovanie viac ako tridsaťtisíc ľudí, hokej sem chodí hrávať asi päťdesiat amatérskych partií.

Okrem toho na štadióne trénujú a hrajú hokej muži, dorastenci a juniori, slúži aj krasokorčuliarom a v dopoludňajších hodinách ho využívajú materské i základné školy v rámci hodín telesnej výchovy,“ vypočítava Pejkovič.

Ten by rád v blízkej budúcnosti využil odpadové teplo, ktoré vzniká pri výrobe ľadu, na prevádzku plavárne.

„Štúdia existuje od roku 2011, radi by sme čerpali európske granty. Plavecký bazén vedľa zimného štadióna by bol nielen ekologický, ale jeho prevádzka by bola lacnejšia o viac ako tristotisíc eur ročne,“ povedal Pejkovič, ktorý by rád vybudoval v 25-metrovom bazéne desať dráh.

Podobne ako pri štadióne, aj tu by si ich rozdelili profesionáli a radoví Trnavčania. „Päť by bolo vyhradených pre plavcov, zvyšné pre širokú verejnosť,“ uzavrel Pejkovič.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí
  2. Tip na náhradu za rúško: Kvalitný nákrčník ochráni aj pred zimou
  3. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny
  4. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom
  5. Študuj v malom a ži vo veľkom
  6. Študuj na univerzite s viac ako 60 ročnou tracíciou!
  7. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  8. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  9. Máš dosť teórie a poučiek? Študuj, cestuj, pracuj a ži!
  10. Na VŠEMvs získaš kvalitné štúdium v moderných priestoroch
  1. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  2. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  3. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  4. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  5. Detský čaj COOP Jednoty získal unikátne medzinárodné ocenenie
  6. FMMR svojím výskumom reaguje na aktuálne živé témy
  7. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  8. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  9. Novinka medzi prefabrikátmi
  10. Virtuálne prechádzky ako pomoc turistom pri orientácií
  1. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 16 558
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 311
  3. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 12 974
  4. Aká je chémia vôní 12 244
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 379
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 888
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 650
  8. Bývanie v meste predlžuje život 8 275
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 778
  10. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 6 015
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Ilustračné foto.

Matovič: Niektoré školy sa otvoria, testovanie preberám do vlastných rúk

Tvrdí, že už nechce počúvať výhovorky zo strany ministerstva školstva, keďže vidí ochotu niektorých riaditeľov škôl, starostov i primátorov zapojiť sa do testovania.

Predseda vlády SR Igor Matovič.

M. Krajčí: Očkovať proti COVID-19 by sa malo v 25 nemocniciach

Doplnil, že odberové miesta by mali byť v každom meste nad 5000 obyvateľov.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pri kolízii s vlakom sa zranil vodič auta

Cestujúcich odviezol autobus na stanicu.

Kamión narazil do reštaurácie a pohostinstva (+VIDEO)

Vodič pravdepodobne za volantom zaspal, havaroval v centre Tvrdošína.

Žilina chce krajšiu stanicu. Železnice tlačí do spoločného projektu

Samospráva predstavila plán obnovy hanby Žiliny.

Mladá vodička tvrdí, že policajt jej nadával

Správanie hliadky mestskej polície po dopravnej nehode vyvoláva pochybnosti.

Už ste čítali?