Pondelok, 14. október, 2019 | Meniny má Boris

O mieste pre nový zimák rozhodol Anton Malatinský

Trnavský zimný štadión stojí na svojom súčasnom mieste od roku 1980. Stavali ho v Akcii Z a nahradil pôvodné klzisko, ktoré bolo v dotyku s futbalovým štadiónom Spartaka.

Zimný štadión je typický oranžovými konštrukciami.Zimný štadión je typický oranžovými konštrukciami.(Zdroj: LENKA ŠTEPÁNEKOVÁ)

Dnes dáva priestor nielen aktívnym športovcom, ale aj širokej verejnosti.

TRNAVA. Nad ľadovou plochou sa vznáša biely opar, do ticha sa ozývajú len údery pukov o mantinel. Napriek tomu, že letné prázdniny sú v plnom prúde, v utorok dopoludnia trénujú na trnavskom zimnom štadióne štrnásť – pätnásťroční chlapci. Hoci vonku udreli tropické tridsiatky, teplota v hale len o málo presahuje desať stupňov.

„Fyziku neoklamete,“ komentuje opar správca štadióna Peter Pejkovič. Ľad je ešte pomerne čerstvý, jeho výrobe vysoké vonkajšie teploty nenahrávajú. Do prvých zápasov druhej najvyššej republikovej súťaže však už bude všetko v poriadku.

Článok pokračuje pod video reklamou

p8058835_r8666_res.jpg

Nad štadiónom sa uplynulý týždeň ešte vznášal opar. FOTO: LENKA ŠTEPÁNEKOVÁ

„Od októbra spustíme aj vedľajšiu ľadovú plochu, na ktorej trénujú krasokorčuliari. V lete na nej chlapci hrávajú hokej na kolieskových korčuliach,“ hovorí správca, ktorý pomáhal štadión stavať vlastnými rukami.

Dnes bude našim sprievodcom na ceste časom. Včera a dnes – Mestský zimný štadión Trnava. Vitajte.

Akcia Z

Niekoľko stoviek ľudí usporiadane krúži po obvode klziska. Dievčatá sa držia spolu a chichotom na seba pútajú pozornosť skupiniek mládencov. Vidieť zamilované páriky aj rodinky, okolo ktorých sem-tam presvištia roztopašní šarvanci. Píše sa rok 1960 a Trnava dnes nehrá. Ľadovú plochu za futbalovým štadiónom otvorili pre verejné korčuľovanie, odtiaľ sa pôjde na siedmu na korzo.

„V Trnave bol jeden z prvých zimných štadiónov na Slovensku. Fungoval na mieste, kde neskôr postavili tréningové ihriská Spartaka Trnava a na hokej vtedy chodilo päť – šesť tisíc ľudí. Bývalo tak plno, že aj hráči mali problém dostať sa na ľad,“ začína svoje rozprávanie Peter Pejkovič.

On sám spoznal na verejnom korčuľovaní svoju manželku, zimný štadión zobral od mesta do prenájmu v roku 1992 spolu s kúpaliskom v Kamennom mlyne.

Pôvodný zimák fungoval na vybetónovanej ploche pri futbalovom ihrisku od začiatku šesťdesiatych rokov do roku 1974. O jeho presťahovaní na roh Spartakovskej a Hlbokej ulice nepriamo rozhodla futbalová legenda Anton Malatinský.

„Malatinský prišiel, že Spartak potrebuje tréningové plochy. Najprv mu ponúkli tieto pozemky, on však povedal, že je to ďaleko. Pôvodný zimák preto zrušili a Trnava zostala viac ako päť rokov bez hokeja,“ spomína Pejkovič.

p8058822_r6220_res.jpg

Peter Pejkovič stojí na vedľajšej ľadovej ploche. V lete ju využívali na in-line hokej. FOTO: LENKA ŠTEPÁNEKOVÁ

Súčasný štadión postavili v Akcii Z a slávnostne otvorili vo februári 1980. V tom čase mal jednu ľadovú plochu, ktorá nebola zastrešená.

„Stávalo sa, že napadlo snehu až po mantinely a bolo po zápase,“ usmieva sa Pejkovič. Strechu dostal štadión v roku 1994, v rovnakom čase sa začalo aj s prevádzkou druhej ľadovej plochy.

Do súčasnej podoby, s dvomi krytými plochami, telocvičňou, šatňami a technickým a administratívnym zázemím sa štadión vyvinul za 28 rokov.

V útrobách

Srdcom stavby s typickými oranžovými nosníkmi je strojovňa. Za nenápadnými dverami nás privíta strojník, za jeho chrbtom počuť spoza hrubých dverí hluk. Ten zosilnie, keď Peter Pejkovič dvere otvorí. Veľká miestnosť je plná strojov, ktoré idú na vysoký výkon. Výroba ľadu je hotová alchýmia, pokryť ním celú plochu ihriska v požadovanej hrúbke trvá asi týždeň.

„Tu v Trnave využívame na výrobu ľadu nepriame chladenie. To je síce energeticky náročnejšie, ale aj bezpečnejšie. Namiesto štrnástich ton čpavku, ktoré boli na štadióne v minulosti, tu dnes máme asi päťsto kilogramov v uzavretom priestore strojovne,“ vysvetľuje správca. Priamo na plochu vháňajú pomocou čerpadiel ekologicky neškodný glykol, ktorý ju vychladí na sedem až osem stupňov pod nulou.

„Keď je plocha zachladená, začíname s postupnou výrobou ľadu. Tá prebieha najmä v noci, cez deň ľad len udržujeme. Čím je rozdiel medzi vonkajšou a vnútornou teplotou vyšší, tým je výroba náročnejšia,“ hovorí Pejkovič.

p8058846_r2912_res.jpg

Strojovňa je srdcom štadióna. FOTO: LENKA ŠTEPÁNEKOVÁ

Ideálna hrúbka ľadovej plochy je tri až štyri centimetre, vodu nechávajú zamŕzať postupne, po nie viac ako dvojmilimetrových vrstvách.

„Keď sa dostaneme asi na dva-tri centimetre, namaľujeme na ľad čiary. Tento rok nastala zmena, modré čiary sa posunuli o 1,5 metra bližšie k stredovej,“ vysvetľuje Pejkovič s tým, že čiary je potrebné zaliať ďalšou vrstvou ľadu, aby ich hokejisti hranami korčúľ nezoškriabali.

Na konci sezóny chladenie vypnú a ľad rozpustia. Zostane po ňom asi osemdesiat kubíkov vody, ktorá poputuje do kanalizácie.

Pre všetkých

Kapacita zimného štadióna je podľa informácií zo Správy kultúrnych a športových zariadení využitá na 92 percent, čím sa zaraďuje k najviac využívaným športoviskám v Trnave. Radnica mu vlani odklepla priamu dotáciu asi 267-tisíc eur, čo však nepokryje ani polovicu nákladov na prevádzku. Napriek tomu sa podarilo správcovi udržať prevádzku rentabilnou.

„Snažím sa tu vytvoriť podmienky pre všetky skupiny obyvateľstva. Štadión tak neslúži len športovcom, ale aj verejnosti. Vlani prišlo na verejné korčuľovanie viac ako tridsaťtisíc ľudí, hokej sem chodí hrávať asi päťdesiat amatérskych partií.

Okrem toho na štadióne trénujú a hrajú hokej muži, dorastenci a juniori, slúži aj krasokorčuliarom a v dopoludňajších hodinách ho využívajú materské i základné školy v rámci hodín telesnej výchovy,“ vypočítava Pejkovič.

Ten by rád v blízkej budúcnosti využil odpadové teplo, ktoré vzniká pri výrobe ľadu, na prevádzku plavárne.

„Štúdia existuje od roku 2011, radi by sme čerpali európske granty. Plavecký bazén vedľa zimného štadióna by bol nielen ekologický, ale jeho prevádzka by bola lacnejšia o viac ako tristotisíc eur ročne,“ povedal Pejkovič, ktorý by rád vybudoval v 25-metrovom bazéne desať dráh.

Podobne ako pri štadióne, aj tu by si ich rozdelili profesionáli a radoví Trnavčania. „Päť by bolo vyhradených pre plavcov, zvyšné pre širokú verejnosť,“ uzavrel Pejkovič.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky
  2. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov?
  3. 5 rád Ľudmily Kolesárovej, ako napísať projekt a získať grant
  4. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci
  5. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  7. Volkswagen Passat: pár detailov, veľký výsledok
  8. „Vytvoriť miesto, ktoré si ľudia zamilujú, je vždy radosť“
  9. Život je len jeden: Máte ten svoj poistený správne?
  10. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave
  1. Rýchlejšie doma. Už čoskoro.
  2. V Žiari nad Hronom a okolí budete môcť využívať rýchly internet
  3. Zvolen a jeho okolie bude mať k dispozícii nový optický internet
  4. V Turčianskej kotline sa zavádza najmodernejšia optická sieť
  5. Preradiť na vyššiu rýchlosť budete môcť už aj v okolí Topoľčian
  6. Na Myjave sa zavádza najrýchlejší internet na trhu
  7. Kotrčiná Lúčka a Rajec sa budú môcť tešiť z nového internetu
  8. Na Považí budete môcť surfovať po internete 2-krát rýchlejšie
  9. Novodobá optická sieť zavíta aj do obcí v okolí Banskej Bystrice
  10. Slováci jedia vajcia pomerne často, najradšej v praženici
  1. Vyrába koláče pre celiatikov. Najobľúbenejšie zákusky prekvapia 22 493
  2. Luxusný hybrid za 22 900 eur. Nadpriemerný už v základnej výbave 21 602
  3. Čo všetko dnes majú deti v mobiloch? Boli by ste prekvapení 15 187
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 10 967
  5. Čo na aute vymyslela žena a čo výrobca telefónov? 10 197
  6. Netradičná dovolenka? Plavba Stredomorím aj s letenkami v cene 7 426
  7. Vysokoškoláci zarobia už o 587 eur viac ako stredoškoláci 7 366
  8. Kedy patrí dieťaťu do rúk mobil? Základom je, aby mu neublížil 7 276
  9. Na hrúbke záleží. Aj dva centimetre rozhodujú 7 073
  10. Týmto trikom sa dajú v aute umiestniť tri autosedačky 6 869

Hlavné správy z SME | MY Trnava - aktuálne správy

Pavol Hammel prichádza do Malokarpatskej galérie s Ilúziou hudby

Päť desiatok olejomalieb a akrylov vybral pre svoju výstavu hudobník Pavol Hammel.

Hudobník Pavol Hammel sa venuje aj výtvarnému umeniu.

V Leopoldove patrila sobota Krumplovým hodom

Návštevníci mohli ochutnať bryndzové halušky, šúľance aj zemiakové placky.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

AKTUALIZOVANÉ

FK Pohronie sa otriasa. V klube končia obaja tréneri

Pohronie má problémy nielen s výsledkami.

Je isté, že práca na nočné zmeny škodí zdraviu, tvrdí psychiater

Kým v Európskej únii pracuje na nočné zmeny v priemere len šesť percent ľudí, na Slovensku pracuje aj v noci takmer trikrát viac ľudí.

Poznáme víťaza súťaže O najkrajšiu tortu Slovenska (+FOTO)

Desiaty ročník súťaže cukrárov sa uskutočnil v Púchove. Pozrite s i najkrajšie torty vo fotoreportáži.

Dedina sa bavila. Podávali tri druhy guľášu

Bývalá hutnícka dedina má za sebou XII. ročník Dňa obce.

Vybrali SME

Už ste čítali?