MAJCICHOV. Z doby staršej a mladšej kamennej sa našli na dnešnom území Majcichova pozostatky osídlenia, rovnako z doby bronzovej. Na prelome 5. a 6. storočia nášho letopočtu sa tam usadili Slovania. A v 9. storočí v terajšej miestnej časti Palaj vzniklo veľkomoravské ochranné hradisko.
Pozostatky po ňom sú v zemi doteraz, avšak nie sú odkryté, takže najlepšie ich vidno, keď človek nasadne na palubu menšieho lietadla či balóna a preletí nad ním. Vtedy sa odhalia kontúry niekoľkohektárovej ohradenej lokality, kde svoj domov našli predkovia terajších obyvateľov Majcichova.
Archeológovia sú aj napriek tomu, že lokalitu skúmali opakovane, tomuto miestu dlžní podrobnejší prieskum, ktorý by potom umožnil aj prezentovať verejnosti vzácny nález spred viac ako tisícročia. Hradisko ležalo na dôležitej obchodnej križovatke, po ktorej chodili s vozmi kupci z celej Európy.
Píše o tom v monografii obce jej autor Daniel Kollár. Uvádza, že okolo hradiska sa vytvorila celá sieť služobných osád. V tomto období obyvatelia prijali kresťanstvo, ktoré po zániku hradiska upevňovali aj starí Maďari v rámci uhorského štátu.
Potomkovia roľníkov
V 13. storočí, ako sa uvádza v monografii, sa obec zapisovala ako Moyteh, Moythe, v 14. storoční ako Maycich, maďarsky Maytény a názov bol odvodený od tvaru Motěchov, patriaci Motěchovi. V roku 1773 sa obec nazývala Majtény, Mayczikow, podobne až do roku 1913. V roku 1920 používali dvojtvar Majcichov a Matejchov, dnešný názov je od roku 1927.
Obec patrila do Šintavského i Čeklískeho panstva, do života Majcichova zasiahli Elephanthyovci z Lefantoviec pri Nitre, kráľ Žigmund Luxemburský, Thurzovci, Szegédiovci, tiež Esterháziovci, Szegeliovci a ďalšie rody. Obyvateľstvo tvorili po dlhé stáročia ľudia obrábajúci pôdu.
V polovici 16. storočia mal Majcichov podľa počtu domov 250 až 550 obyvateľov, v roku 1787 to bolo 598, v roku 1970 už 2152. Odvtedy ich počet klesal, vzostup zaznamenal až v posledných rokoch.
Románsky kostol
Majcichov má v erbe obrnené rameno v modrom štíte, držiace strieborné klasy. Na ľavej strane je lemeš, časť pluhu, ktorý sa nachádza v mnohých erboch regiónu Trnavy. Štyri hviezdy sú symbolom pokoja, vernosti a spravodlivosti.
Po predkoch zostalo v obci zopár stavebných pamiatok, najdôležitejšou je románsky kostol Všetkých svätých postavený v 13. storočí. Hoci jeho súčasná podoba po prestavbe tomu až tak nenapovedá, je výnimočný tým, že loď kostola bola pristavená už k jestvujúcej veži, datovanej do 8. až 9. storočia, ktorá bola pôvodne strážna a mala súvislosť so slovanským hradiskom.
