Sú vraj nenáročné a dobre využiteľné.
KRAKOVANY. Robota v obrovskej záhrade ho nebavila a po dvoch rokoch od presťahovania do nového rodinného domu dostal Gašpar Zuzic nápad. Vybudoval ohrady a prístrešky a na začiatku milénia začal s chovom emu.
Začínal s dvomi chovnými pármi, dnes ich už má sedem a od každej samice získa v čase od novembra do marca priemerne dvadsať až tridsať vajec.
„V čase, keď som začínal, bol veľmi populárny chov afrického pštrosa. V úplných začiatkoch stál jeden jedinec dvestotisíc korún a ľudia ich vo veľkom chovali s vidinou rýchleho zbohatnutia. Robili okolo toho tajnosti, a tak sa často stalo, že nevhodným krížením chovy zdegenerovali a ich cena prudko klesla. Preto som sa rozhodol pre emu, vtedy ho nechoval skoro nikto,“ približuje Zuzic začiatok svojho príbehu.
Svoj prvý párik emu kúpil na Slovensku od chovateľa, ktorý ich choval v emigrácii v Kanade a po revolúcii sa sem vrátil. Druhý pár kúpil v Čechách, ceny sa vtedy pohybovali okolo osemtisíc korún za kus.
„Dnes mám plemenný chov s najvyšším stupňom rozmnožovania, ako prvý na Slovensku. Cena jedného takéhoto kvalitného jedinca je asi 150 eur,“ hovorí Zuzic, ktorý k emu pridal aj chov sliepok, moriek, kačíc a ošípaných. Tie chová tradičným spôsobom, tak ako kedysi.
Nenáročný chov
Jedince emu sú podľa chovateľa na starostlivosť veľmi nenáročné. V Austrálii, USA, Kanade či Indii sú obrovské farmy, kde ich chovajú najmä pre vysoko cenený podkožný tuk, ktorý má veľmi liečivé účinky.
„Veľa chovateľov si ich však kupuje aj ako domácich maznáčikov. Hodia sa ako doplnok do záhrady, nerobia žiadny hluk a nesmrdia,“ vysvetľuje Zuzic.
Mláďatá emu. Na vajciach sedí v tomto prípade samec. FOTO: ARCHÍV GZ
Emu zožerie všetko to čo sliepka, kúpiť sa dajú aj špeciálne zmesky. Dospelý jedinec dorastá do výšky asi 1,8 metra a hmotnosti 50 - 60 kilogramov živej váhy.
„Samce a samice vyzerajú na prvý pohľad takmer rovnako. Najlepšie sa dajú rozlíšiť podľa zvuku. Samička bubnuje ako bubny v prérii, samec vydáva zvuk akoby grgal,“ hovorí chovateľ.
Perie pre automobilky, koža na kabelky
Človek vie zužitkovať až 98 percent tela emu. Aj preto sa chovateľom investícia do týchto vtákov vráti. Mäso z emu je veľmi chutné a cenené pre nízky obsah cholesterolu, z podkožného tuku získajú topením pri rôznych teplotách a filtráciou spomínaný vzácny olej. Jeden emu má pod kožou tri až päť kilogramov tuku.
„Má ohromne široké spektrum využitia. Dnes sú ľudia pohodlní a hneď siahajú po liekoch napriek tomu, že príroda im dáva takmer všetko. Emu olej sa dá použiť na drobné poranenia, spáleniny od slnka, pri bolestiach svalov, bodnutí hmyzom či pri bolestiach žalúdka. Obsahuje vzácne omega tri, šesť a deväť nenasýtené mastné kyseliny, ktoré musí ľudské telo prijať zvonku. Používa sa aj v kozmetike, má prírodný UV filter, hydratuje a pôsobí proti vráskam. Je to vlastne taká malá lekárnička do kabelky,“ hovorí Zuzic.
Perie z emu je vyhľadávané aranžérkami, ale využívajú ho aj automobilky na doleštenie karosérie. Kožu z trupu prirovnávajú odborníci kvalitou k hadej, robia sa z nej kabelky či peňaženky.
Dospelý jedinec. FOTO: ARCHÍV GZ
„Nohy emu sú dlhé, podobné bocianím. Vzácna je aj koža z nich, často ju porovnávajú s kožou krokodíla. Zabúdať netreba ani na vajcia, z ktorých sú nádherné kraslice. Jedno vajce emu vydá za desať až dvanásť slepačích a dá sa použiť všade tam, kde obyčajné vajce. Chuťovo sa líši len mierne, bielok je trochu hutnejší,“ vysvetľuje Zuzic.
Problémová byrokracia
Hoci by Gašpar Zuzic rád svoj chov rozšíril a začal jedince zužitkovávať aj na predaj, problémy mu robí byrokracia. „Kým v Maďarsku je obrovská emu farma so šesťsto jedincami a hneď o kúsok ďalej reštaurácia, v ktorej dostanete jedlá z emu na všetky spôsoby, na Slovensku je s tým veľký problém.
Dostať zdravé potraviny a výrobky na trh je náročné, našich vládnych činiteľov ovplyvňujú rôzni lobisti a potom radšej dovezieme druhotriedny tovar, akoby sme si sami vyrobili a dopestovali kvalitu,“ hovorí s trpkosťou Zuzic. Zatiaľ výrobky z emu oleja aj olej samotný na Slovensko aspoň dováža, aby sa dostali aj k miestnym záujemcom. „Klienti sa mi vracajú, kto raz olej z emu vyskúša, zostane pri ňom. V ponuke sú aj rôzne krémy či pleťové mlieka,“ hovorí Zuzic.
Jeho farma v Krakovanoch je verejnosti otvorená, pozrieť sa sem dá ísť, aj keď nie je doma. „Bežne sem chodia ohlásení i neohlásení návštevníci, nemám s tým žiadny problém,“ uzatvára sympatický chovateľ.
