Už sedem rokov smerujú kroky dobrovoľníkov z občianskeho združenie Renova do lesov nad obcou Dobrá Voda. Ich cieľom sú ruiny tretieho najväčšieho slovenského hradu, ktoré sú najmä vďaka nim stále dobre zachované.
DOBRÁ VODA. Veselá partia mladých ľudí nasadá okolo pol deviatej ráno do terénneho auta s vlečkou. Hoci má väčšina z nich voľno či prázdniny, vstali už o siedmej, aby po raňajkách mohli vyraziť k zrúcanine hradu Dobrá Voda.
Spolu šestnásť nadšencov tu prežilo dva júlové týždne, aby sa pod vedením predsedu občianskeho združenia Renova Martina Slezáka stali na chvíľu hradnými pánmi a pomohli pri záchrane zrúcaniny.
„Hrad zachraňujeme od roku 2007. Ja osobne som sa podieľal desať rokov na záchrane kláštora Katarínka. Pri putovaní na katarínkovské tábory sme prechádzali cez majestátne ruiny Dobrovodského hradu.
V tom období už bolo na Slovensku niekoľko dobrovoľníckych iniciatív, ktoré opravovali hrady, a tak som si povedal, že to skúsim tiež,“ začína svoje rozprávanie Martin.
Božia pomoc je vítaná
Deň na hrade sa začína krátkou modlitbou, práca v zrúcaninách vie byť aj nebezpečná a Božia pomoc je vraj vítaná. Potom už nasleduje tvrdá drina – nosenie kameňov, vyspravovanie múrov, čistenie od náletových dreví, prekopávanie a murovanie.
„Na hrade máme suchý obed a takzvanú horalkovú prestávku. Keď sa vrátime, tak si dáme teplé jedlo, ktoré väčšinou pripravia dievčatá pod odborným dohľadom mojej manželky. Tak sa dievčatá tiež naučia aj niečo potrebné do života,“ hovorí s úsmevom Martin.
Práca na hrade si vyžaduje fyzickú zdatnosť. FOTO: ARCHÍV OZ RENOVA
Hrad prevzali po roku 2006 od bratislavských skautov, ktorí sa oň starali dva roky. Vyčistili ho od náletov a vybudovali terénne schodíky. Tým sa však ich možnosti skončili.
„My sme si zobrali na starosť reálne stavebné zásahy, ktoré zabezpečia, že sa hrad nezrúti. Statik kedysi na začiatku záchranných prác vytýčil sedem najkritickejších miest hradu. Tento rok dokončíme už piate najdôležitejšie zaistenie,“ hovorí Martin, ktorý sa aj po práci venuje „svojim“ dobrovoľníkom.
Buď zájdu na kúpalisko, alebo si ešte zorganizujú nejaký výlet do okolia, zahrajú si freesbee, futbal, urobia táborák, zaspievajú si s gitarou a večer ešte diskutujú na témy, ktoré mládež zaujímajú.
Návrat do minulosti
Tento rok Martin Slezák očakáva účasť sedemdesiat – osemdesiat dobrovoľníkov z celého Slovenska. Ďalší workshop je naplánovaný od 6. do 13. augusta, na jar a na jeseň sa k nim pridávajú víkendové akcie.
„Každý rok je to tak desať - dvanásť podujatí. Tento rok sa po prvýkrát na hrade pracuje v týždni aj mimo prázdnin, úrad práce nám schválil príspevok a pomáhajú nám dvaja nezamestnaní v rámci aktivačných prác,“ vysvetlil Martin.
Pri záchrane hradu si užijú aj množstvo zábavy. FOTO: ARCHÍV OZ RENOVA
Na dobrovoľníkov podľa neho nemajú žiadne špeciálne nároky, najdôležitejšia je ochota a chuť pracovať. „Robota je to veru riadna, murujeme a vláčime kamene dookola do kopca a z kopca. Ale odmenou je pocit majiteľov hradu a jedinečná atmosféra. Pocit, že opravujeme 700-ročné múry tak, ako kedysi. Vzrušujúci je aj archeologický výskum. Keď držíte v ruke hoci črep džbánika, ale päťstoročného, tak máte zvláštny pocit vrátenia sa do minulosti,“ hovorí s hrdosťou Martin. Spoločná práca podľa neho ľudí zbližuje a dá sa tu zažiť aj veľa zábavy.
Tajomná bašta
Občianskemu združeniu Renova sa za pomoci dobrovoľníkov už podarilo obnoviť odvodňovací systém západného predhradia, rekonštruovať žľab a vymurovali aj dve veľké dutiny v múroch, takzvané kaverny, ktoré mohli spôsobiť ich zrútenie.
„Pomáhame tiež pri archeologickom výskume, ktorý prebieha už tretí rok pod patronátom SNM Bratislava – Archeologické múzeum na Východnej bašte. Konečne sme sa dostali až na dno a máme ambíciu baštu zastrešiť. Dúfame, že to zvládneme ešte tento rok,“ vymenúva Martin.
Tento rok sa pustili aj do statického zaistenia Západnej veže, ktorá je podľa posúdenia statika najohrozenejšia. Ak by sa zrútila, hrad by prišiel o svoju dominantu.
„Mali sme vymurovať okenný otvor v päte veže. Archeologický výskum však ukázal, že to nie je len okno, ale omnoho väčší otvor, neskôr čiastočne zamurovaný. No a výskumníci skúmali, čo to mohlo byť zač a vyskúmali, že to bol záchod... a že ho bude najlepšie prezentovať a obnoviť klenbu. Tak sme museli zohnať tristo tehál a klenbu momentálne obnovujeme,“ hovorí Martin, ktorý je dušou celej obnovy.
Pri archeologickom výskume dokonca našli medailóny s motívom ruky. Ukázalo sa, že išlo o lokálne platidlo – za roboty. Na Slovensku veľmi zriedkavé.
„Toto poukazuje, že hradné panstvo vo svojom období mohlo mať celkom významné postavenie, že si takéto čosi mohli dovoliť. A podarilo sa nám objaviť kaplnku, ktorá bola považovaná za zaniknutú. Následný výskum preukázal, že pod zemou sú metrové múry,“ vysvetľuje zanietene.
Do hradu v lesoch sa mnohí vracajú. FOTO: ARCHÍV OZ RENOVA
Najväčšou záhadou sú aktuálne chýbajúce vstupné dvere na Východnej bašte. Pamiatkari o nej hovoria ako o delovej, dobrovoľníci si však myslia, že to mohla byť pôvodná hradná kaplnka.
Tá, ktorú v minulosti objavili, je o tristo rokov mladšia ako pôvodný hrad, veria preto, že niekde nájdu ďalšiu.
„Ľudia boli kedysi podstatne silnejší vo viere a bez kaplnky si to ani na hradoch nevedeli predstaviť. Sme zvedaví ako to dopadne,“ uzavrel Martin.
