TRNAVA. Jednu z výsad udelených kráľom Belom IV. mestu Trnava v roku 1238 pripomína symbolická Katova ulička, ktorá sa stala súčasťou obnovenej pešej zóny. Bronzové značky ukazujú, kadiaľ kráčal kat s odsúdeným na popravisko, ktoré sa v stredoveku nachádzalo za hradbami mesta.
Dôležitou výsadou od kráľa bolo poverenie richtára a dvanástich mešťanov ,,vykonávať spravodlivosť medzi mešťanmi alebo cudzími za zločin spáchaný v ich obvode“. Vedenie mesta získalo právo rozhodnúť o vine a uložiť akýkoľvek trest, vrátanie sťatia.
Práve preto Trnava zamestnávala kata, ktorý mal v popise práce okrem stínania hláv, vešania odsúdencov a palicovania previnilcov aj zabíjanie potulných psov, vyvážanie zdochlín za mesto a čistenie záchodov. Istý čas býval dokonca priamo na radnici, kde boli aj dodnes zachované žalárne kobky s okovami.
,,Chceli sme v rámci rekonštrukcie pešej zóny pripomenúť aj niektoré momenty z minulosti nášho mesta. Kráľovská fontána pripomína, že Trnava bola prvým slobodným kráľovským mestom, Katova ulička zasa jednou z kráľovských výsad,“ vysvetlil hovorca radnice Pavol Tomašovič.
Katova ulička podľa neho naznačuje cestu, ktorou kráčal kat s previnilcom. ,,O vine a treste sa v tých časoch rozhodovalo na radnici, kat potom odsúdeného odviedol na Trojičné námestie, kde pri pranieri zverejnil rozsudok, a odtiaľ na popravisko na okraji mesta.
Povolanie kata bolo považované za podradné, ale ten trnavský sa na nedostatok práce zrejme nesťažoval. Podľa archívnych dokumentov napríklad zo 16. storočia iné mestá často žiadali Trnavu o požičanie ,,mistra popravčího“.
Trnavský kat chodil v tom období často napríklad do Senice, ktorá mala tiež ,,právo meča“, ale nemala človeka, ktorý by ho vykonával. V archíve mesta sú zachované listy, v ktorých predstavitelia miest a hradov ďakujú trnavskému magistrátu za požičanie kata. Asi poslednou popravou v Trnave bola poprava dvoch žien zo susedného Ružindola v roku 1774, ktoré ,,múdry a opatrný magistrát trnavský“ uznal za bosorky.
