V Trnave im chýba akvapark či poriadny plavecký bazén.
TRNAVA. Čo vám v Trnave najviac chýba? Tak znela anketová otázka na našej webstránke trnava.sme.sk., hlasovať sa dalo od 1. februára do 5. mája.
Z piatich možností - akvapark, zeleň, parkovacie miesta, športoviská a cyklochodníky, takmer polovica ľudí zahlasovala práve za akvapark. Ankety sa zúčastnilo 802 hlasujúcich.
Akvapark už mal byť, no nedotiahlo sa to
Výstavba akvaparku sa v Trnave skloňovala ešte pred štyrmi rokmi. „Investíciu“ za viac ako 7 miliónov eur plánovala postaviť nemenovaná trnavská spoločnosť v Kamennom Mlyne do dvoch rokov. Zastavať mali až9500 metrovštvorcových, kapacita akvaparku mala byť približne 1000 návštevníkov. Z projektu však nakoniec vzišlo. Podľa našich informácií preto, lebo nenarazili na termálny prameň, svoju úlohu tam zohralo aj ochranné pásmo Kamenného Mlyna.
Ľudia z Trnavy a okolia sú zatiaľ stále odkázaní na „vodné svety“ v Senci či Galante. Aj napriek pomerne slušnej spádovej oblasti - Trnava, Hlohovec či Piešťany, sa dodnes nenašiel investor, ktorý by akvapark vo viac ako 60-tisícovej Trnave postavil.
„Je to určite škoda, že tu žiadny nemáme,“ hovorí na úvod viceprimátor Bystrík Stanko s tým, že mesto na to určite nemá peniaze ani vhodné pozemky. Dokonca ani manažment, ktorý by akvapark prevádzkoval.
Akvapark má stavať podnikateľ
Podľa zatiaľ neoficiálnych informácií sa pripravuje ďalší „pokus“ na výstavbu akvaparku. V súvislosti s ním sa spomína meno trnavského podnikateľa Jozefa Sváteka. Postaviť by ho mali vraj na Slávii.
Mesto prevádzkuje dve kúpaliská, v Kamennom Mlyne, na Družbe, a plaváreň na Zátvore. Podľa Stanka ide vraj o stratový biznis. Najmä na Zátvore, magistrát vraj dopláca na plaváreň viac ako polovicu nákladov. „Bazén na Zátvore nespĺňa štandardy, aby tam mohli trénovať či súťažiť trnavskí plavci,“ ozrejmil Stanko. V krytej plavárni na fakulte na Prednádraží vraj majú s vedením univerzity problémy.
Problematický je na Zátvore aj časový rozvrh. Plávať sa chodí podľa neho, doobeda sú väčšinou plavecké kurzy, pre verejnosť je bazén prístupný v poobedných hodinách, vo večerných hodinách býva beznádejne plný. Mnoho ľudí rozvrh odradil.
Vraj sa uvažuje o výstavbe 50-metrového. Jedna z alternatív je postaviť ho za trnavským zimným štadiónom v blízkosti tamojšej základnej školy na Spartakovskej ulici. „Zo zimného štadióna sa vypúšťa odpadové teplo, momentálne do ovzdušia. Dalo by sa využiť na vykurovanie bazéna,“ povedal Stanko. Jeho nákladnú výstavbu chcú hradiť aj z eurofondov. Do akej miery je táto vízia reálna, ukáže až čas.
Zeleň pravidelne dopĺňajú
Zeleň skončila na druhom mieste, od hlasujúcich získala 28 percent hlasov. Pre tento rok radnica vyčlenila na výsadbu približne 80-tisíc eur, z toho 50-tisíc na stromy a zvyšok na kríky a kvetiny.
Na území mesta sa vraj sadí podľa potreby, v lokalitách, kde je deficit. Stromy sa dopĺňajú po výrube, prípadne sa hľadajú nové miesta. Pri výbere sa uprednostňuje širší priestor, cieľom je vytvárať oddychové zóny. Okrem iného sa väčší celok jednoduchšie udržuje.
Radnica reaguje aj na podnety od občanov. V takýchto prípadoch sa preverí územný plán mesta na danom mieste, ďalej, či sa tam nevyskytujú siete a kto je vlastníkom parcely, kde sa má sadiť. „V minulom roku sme hľadali možnosti dosádzania stromov na rôznych miestach aj na základe občianskych podnetov. Na pozemkoch vo vlastníctve mesta, kde výsadbe neprekážali inžinierske siete, sme už na jeseň vysadili vyše dvestodvadsať stromov a výsadba ďalších stromov bude pokračovať aj v tomto roku,“ vysvetlil ešte prednedávnom Pavol Tomašovič, hovorca mesta. Masová výsadba sa tento rok chystá na Linčianskej a na Prednádraží.
V budovaní cyklotrásbudú pokračovať aj tento rok
Tretiu priečku v počte 121 klikov obsadili cyklochodníky. V tomto roku chcú vybudovať cyklochodník na Linčianskej v rámci čiastočnej humanizácie sídliska, dokončiť posledný úsek na Ulici Terézie Vansovej smerom do Kamenného Mlyna, vyznačenie cyklotrasy plánujú aj na Hviezdoslavovej v centre mesta. Do budúcnosti rátajú s vybudovaním chodníkov pre cyklistov v celkovej dĺžke 30 kilometrov, hotová je asi tretina.
Problémy s parkovaním sú v celom meste
Na štvrtej pozícii sa ocitli parkovacie miesta, respektíve ich nedostatok. Radnica ešte pred dvoma rokmi sčítala počet parkovacích miest na jednotlivých sídliskách ako aj v centrálnej mestskej zóne. K problematike vypracovali dôvodovú správu, v ktorej sa okrem iného spomína, že v mestských častiach chýba viac ako 7-tisíc miest na parkovanie. Počas masovej výstavby panelových činžiakov v 70. až 80. rokoch minulého storočia sa totiž neuvažovalo s takým množstvom motorových vozidiel, aký tu máme dnes.
foto: 5x (PB)
„Ak by sme chceli vybudovať adekvátny počet miest zodpovedajúcich spoločenskej požiadavke, bola by to obrovská plocha. To je nezmysel. Navyše sa stretávame s konfliktami zeleň verzus parkoviská. Musíme k tomu pristupovať vyvážene,“ dodal Stanko. V minulom roku pribudlo na území Trnavy 148 nových miest na parkovanie. Asi najviac v Kamennom Mlyne, ďalej na Golianovej, Veternej, Olympijskej či v centre mesta na Dolnopotočnej pri obchodnom dome Jednota.
Tento rok sa ráta s výstavbou ďalších. Z rozpočtu mesta by malo vzniknúť dohromady asi 160 miest na Tamaškovičovej, Golianovej, Špačinskej, Podjavorinskej a na betónovej ploche na sídlisku Družba, na ktorých sa momentálne pracuje.
Hlasujúcim najmenej chýbajú športoviská, podľa Stanka ich je v Trnave pomerne dosť. Zahlasovalo za ne iba 35 ľudí. „Športový areál na Slávii je pomerne dosť navštevovaný, Fortuna na Prednádraží, na Lokomotíve to je hlavne pre futbalistov, ale aj tam sú hodiny pre verejnosť, školské dvory sú už sprístupnené. Je tu viacero ihrísk s umelou trávou, množstvo tenisových kurtov, na štrkoch strelnica. Myslím, že kto chce v Trnave športovať, miesto si nájde,“ skonštatoval na záver Stanko.
