VYSOKÉ TATRY. TRNAVA. Tradičná májová šlapačka vyšla nad očakávania. Aj napriek miernej zime sa v centrálnych Tatrách ešte stále nachádza bohatá snehová nádielka. Tohtoročnú jubilejnú šlapačku podporili traja jazdci Peter, Peter a Peter (Pepe, Feďo a Klein), zvyšok záujemcov museli pre finančné problémy či svalové zranenia odstúpiť. Podporovali nás aspoň formou sms.
Do Starého Smokovca sme dorazili ešte v stredu večer (7. máj), aby sme čo najskôr mohli nasledujúce ráno vyraziť na Zbojnícku chatu. Od siedmej sme však čakali na vhodné počasie, hustý dážď nám nedovolil vydať sa na cestu. O pol dvanástej sme otvorili "hustú" akciu.
Cestou na Hrebienok. Najnudnejšia pasáž celej akcie. Dá sa ísť aj zubačkou, ale na to sme príliš "leniví", aby sme to využili.
Na križovatke ciest na Zbojnícku a Teryho chatu. Počasie premenlivé, sem tam prší. Nálada v tíme je však skvelá. Pred nami sú zhruba dve hodiny stúpania s plnou poľnou. Chalani mi zatiaľ bez odvrávania pózujú.
Stále po modrej. Po snehu zatiaľ ani stopa. Mierne nás vyľakal miestny prevádzkovateľ penziónu, že naposledy v Tatrách snežilo ešte v decembri.
Vo vyšších partiách sa našťastie jeho slová nepotvrdili. Čerstvých päť centimetrov pripadlo, zatiaľ čo dole lialo.
Na chatu sme bezpečne dorazili, oddýchli si a ešte v ten deň sme sa vybrali do sedla "Malá Závrať".
Slnko už pomaly zapadalo a Závrať ešte len pred nami. Bez váhania sme šlapali ďalej.
Jeden autoportrét.
Sedlo bolo "vysypané". Nedotknutý pás v strede sa stal našou korisťou.
Protiľahlý Slavkovský štít.
Obúvanie v exponovaných častiach býva náročné, hlavne sa nepošmyknúť.
Po úvodnej jazde sa nadšení vraciame na našu základňu. To sme už vedeli, že Feďo stratil paličky. Plán na nasledujúce ráno bol jasný. Vstať pred piatou a vydať sa na záchrannú akciu.
Krátko po piatej vyrážame smerom k sedlu. Paličky sme našli a Závrať si "dali" znova. Tentokrát primrznutú.
Aréna Veľká studená dolina.
Okolo siedmej sme dorazili priamo na raňajky. Po nich už šlapeme na Svišťov štít. Nadšenie nám nechýba.
Divou kotlinou, stopy sú hlboké.
Cestou hore sledujeme okolie. Vyzerá to na "azuro".
Vrchol na dohľad.
Pekné výhľady strieda nadšenie z vrcholového útoku a vidinou parádneho "rajdu".
Svišťov štít bez zastávky míňame a pokračujeme na ďalší, viac "zasypanejší".
Posledné metre a potom už len dole.
Hľadáme si najlepšie pozície.
Pustili sme si to po ľavej strane.
Okolo obeda sme dorazili na chatu. Jedlo, pauza a poobede sme si trochu zaskákali. Tento trik sa volá "létajíci Čestmír".
Toto nie je reklama na značku snowboardu.
To vypadá na salto.
Takto sa tancuje na doske. Raz- dva- tri, dva- dva- tri.
Ten ti vyšiel Feďo.
National geografic, location High Tatras, Slovakia. You are welcome.
Predpoveď na ďalší deň znela- "azuro". Ráno to však tak nevypadalo.
Slnko sa však ukázalo. Do Priečneho sedla pokračujeme už iba dvaja. Klein to pre problémy s kolenom otočil rovno na chate. V tomto teréne netreba nič riskovať. Na zásah vrtuľníka nemáme peniaze. A ani poistenie.
Stúpame po vyšliapanej ceste. Najskôr po snehu.
Neskôr po suchej skale.
A zasa po snehu. Priečne máme tak na polhodinu šlapania.
Vrcholový úsek Priečneho sedla. Bez stôp by to nešlo. Slušný sklon nám dal zabrať.
Ako prvý "dávam" Priečne. Hore v sedle sa ťažko obúva. Aktívne mi pomáhali dva Česi, ktorí tam vysedávali a priebežne sa fotili. Keď som dorazil na rchol Priečneho, zhíkol som. Jeden z Čechov sa ma pýta, co tady teťkom híkaš, vdyť tohle si chtel, ne? Odpovedal som stroho. To od radosti. Priečne bolo totiž rozprávkovo zasypané. Za posledných deväť rokov najlepšie.
Zjazdili sme, na skale sa rýchlo prezliekli, dali energetické tyčinky a išli sme do "bájneho" Baranieho sedla.
Nadšenie víťazí nad únavou. Bez jedla a vody šlapeme stále vyššie.
Posledné desiatky metrov. Čo nás čaká za kopcom? Od vzrušenia kráčame stále ďalej.
Unbelieveble. Poskakujeme ako deti.
Vrchná časť Veľkého zmrznutého žľabu je trocha zmrznutá. Ideme opatrnejšie.
Ale potom to rozbalíme. Nadšenie stále stúpa. Lieky na upokojenie sme však nemali.
A že 10. máj a slabá zima.....
Pozor vodopád.
Záber z chaty pri Zelenom Plese. Himaláje.
Cestou dole sa snažíme splynúť s davom.
Dorazili sme živí a zdraví.
