S priemerom deväť metrov je karner pravdepodobne najväčším objektom svojho druhu na území Slovenska, románske sú známe zatiaľ iba dve.
TRNAVA. Najstaršia známa murovaná stavba v Trnave, románska pohrebná kaplnka s kostnicou - karner pri Bazilike sv. Mikuláša sa ani v tomto roku nedočká dôstojnejšej prezentácie. Hoci patrí k najvzácnejším pamiatkam mesta, je už tretí rok pod provizórnym prístreškom. Radnica ani v tomto roku nevyčlenila podľa primátora Vladimíra Butka prostriedky na inštalovanie kvalitnejšieho prekrytia.
Karner objavili počas prác na bazilike v roku 2008, presné datovanie jeho vzniku nie je známe. Odborníci sa podľa typu použitého stavebného materiálu domnievajú, že to bolo ešte pred rokom 1238, v čase, keď Trnava nemala štatút mesta. Stavba zanikla pravdepodobne pred rokom 1360, keď sa začalo na tom mieste s výstavbou gotického kostola.
V podzemí karneru - v kostnici našli archeológovia pozostatky kostí neurčeného počtu Trnavčanov predchádzajúcich generácií, ktoré tam boli prenesené z priľahlého cintorína. Kopali do hĺbky takmer ôsmich metrov, je predpoklad, že kosti sú ešte zhruba v štvormetrovej neodkrytej vrstve.
Nad kostnicou sa nachádzala rotunda. S priemerom deväť metrov je karner pravdepodobne najväčším objektom svojho druhu na území Slovenska, románske sú známe zatiaľ iba dve. O túto pamiatku ihneď po ukončení prác prejavili veľký záujem nielen Trnavčania, ale i hostia. V súčasnosti sa dá karner navštíviť v rámci turistického okruhu Trnavou, samostatné otváracie hodiny nemal nikdy stanovené.
Radnica hneď po ukončení reštaurátorských prác avizovala záujem získať prostriedky na adekvátnu prezentáciu a chcela upraviť aj okolie tejto sakrálnej pamiatky. Jedno ani druhé sa doteraz neudialo, hoci viceprimátor Bystrík Stanko dnes pripustil možnosť pripraviť v tomto roku aspoň projektovú dokumentáciu.