PIEŠŤANY. Nástup migrácie ropúch bol tento rok taký rýchly, že dobrovoľníci, asistujúci vždy pri ich prenose, ani nestihli postaviť tradičnú zábranu. Bývala v dĺžke asi 700 metrov a ochraňovala obojživelníkov, aby sa nedostali pod kolesá prechádzajúcich áut.
Ťah začal pred štyrmi dňami a podľa Aurela Rusnáka z Občianskeho združenia (OZ) Kvas v Piešťanoch už prešla asi polovica predpokladanej populácie žiab.
"Denne sme preniesli okolo 400-450 jedincov. Každý deň sme na mieste zhruba od 19. do 22. hodiny," uviedol Rusnák.
Koniec do nedele?
Nasledujúce dni sa má podľa predpovedí ochladiť, ak v noci klesne teplota pod 10 stupňov Celzia, nie je vylúčené, že sa migrácia zastaví a žaby budú čakať na teplo. Ak sa teplota udrží, všetky žaby by podľa Rusnákových odhadov mohli byť v Striebornici do konca tohto týždňa.
Záchranu žiab začali robiť ochranári už v roku 1988, v súčasnosti ju organizuje OZ Kvas v spolupráci so Správou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, Gymnáziom Pierra de Coubertina a Slovenským skautingom v Piešťanoch.
Idú bližšie k lesu
Teraz, keď niet zábrany pri ceste, idú dobrovoľníci aj bližšie k lesu, rozbehnuté žaby zozbierajú a potom prenesú nielen za cestu, ale až priamo k vode, čo je okolo 500-600 metrov.
"Skupina, ktorá robí prenos, má za úlohu spočítať samičky, samčekov, spárené jedince a spolu s krátkym popisom počasia tieto údaje zaznamenať do dotazníka. Niekedy môže nastať problém s rozoznaním samčekov a samičiek ropúch. Samčeky bývajú až o polovicu menšie ako samičky, je ich spravidla oveľa viac, hlasno kuňkajú a potenciálneho soka odtláčajú zadnými nohami. Okrem ropuchy bradavičnatej sa pri Striebornici občas vyskytuje aj skokan hnedý, skokan štíhly, rapotavý, krátkonohý a zelený," dodal Rusnák.
Žaby prežijú zimu zahrabané v zemi alebo skryté pod kameňmi a lístím. Po niekoľkých mesiacoch chladu sú unavené a hladné, napriek tomu sú odhodlané neprijať žiadnu potravu, až kým nedôjde k páreniu a tak vyrážajú k vode.
V tomto prípade ich ako nástraha čaká cesta blízko k obci Moravany nad Váhom. Ropuchy, ktoré sú pomalé, nemotorné a na teplej asfaltovej ceste sa dokonca rady zohrievajú, tu často prichádzajú o život. Pamätníci z okolia spomínajú na vozovku pokrytú ich prejdenými telami.
