Štát ju má pritom sanovať ako jednu z devätnástich vybraných environmentálnych záťaží.
VODERADY. Už viac ako dva mesiace mal na skládke v obci Voderady prebiehať geofyzikálny prieskum, ktorý by určil, akým spôsobom sa bude táto environmentálna záťaž odstraňovať. Napriek schváleným peniazom z eurofondov sa však v obci stále nič nedeje a skládka, ktorá vznikla v sedemdesiatych rokoch na mieste bývalého hliniska, zarastá burinou.
„Vzhľadom na neukončený proces verejného obstarávania nie sú dodržané plánované termíny. Po spresnení termínov požiadame príslušný okresný úrad o zmenu plánu prác,“ povedal hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano.
Práve v réžii tohto ministerstva je sanácia v trinástich lokalitách, zvyšných šesť má riešiť ministerstvo obrany. Z eurofondov sa na všetkých devätnásť záťaží podarilo získať takmker 47,5 milióna eur, v rámci Trnavského kraja budú riešiť aj depo v obci Jablonica.
Milióny eur
Pôvodný plán prác schválil vtedajší Obvodný úrad životného prostredia v Trnave ešte v júni minulého roka. Okrem geofyzikálneho prieskumu, ktorý mal trvať od 11. januára do 15. marca 2014, sú v ňom aj ďalšie, dnes už zrejme nereálne termíny. So samotnou sanáciou by sa malo napríklad začať 22. apríla a trvať má dvadsať mesiacov.
Verejné obstarávanie však vyhlásilo ministerstvo až deň pred Vianocami, ponuky prijímalo do 17. februára. Víťazná ponuka zatiaľ verejnosti známa nie je, ministerstvo však cenu za „vypracovanie projektu geologickej úlohy a realizáciu geologickej úlohy zameranej na sanáciu vybraných environmentálnych záťaží“ odhadlo v prípade Voderád na 2,8 milióna eur.
Skúšali to dvakrát
Zbaviť sa záťaže, ktorá má vplyv najmä na kvalitu pôdy a vody, sa obec pokúšala v minulosti aj po vlastnej línii. V roku 2010 vypracovali projekt rekultivácie, s ktorým sa dvakrát uchádzali o peniaze z eurofondov. Neúspešne.
„Projekt nám vždy zamietli pre nedostatok peňazí, iný problém v ňom nebol. Skládka je momentálne zatrávnená, najväčší objem tam tvorí komunálny odpad,“ povedal starosta Voderád Marek Turanský.
Hoci táto skládka medzi najrizikovejšie záťaže v rámci kraja nepatrí, ministerstvo ju pre sanáciu vybralo z dvoch dôvodov.
„Mohli byť vybrané len tie nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej repu- bliky, obcí alebo žúp. Ďalšia, nemenej dôležitá podmienka, bolo vydané rozhodnutie okresného úradu, že nemožno určiť osobu zodpovednú za odstránenie environmentálnej záťaže. Tieto podmienky spĺňali len Voderady,“ povedal Stano.
Na čele rebríčka z pohľadu rizikovosti sú pritom piešťanské závody Chirana a Tesla, nasledované objektmi v niklovej hute v Galante.
