TRNAVA. O cintoríne padlých v 1. svetovej vojne na Nitrianskej ceste nemajú na mestskom úrade takmer žiadne informácie. O nič viac nevedia ani na Správe trnavských cintorínov. Chýbajú vraj akékoľvek záznamy. Na Nitrianskej sú totiž až tri cintoríny: evanjelický, spomínaný vojenský a židovský.
Taliani hľadali svojho predka
Začiatkom tohto roka oslovilo Ministerstvo vnútra SR mesto Trnava s podnetom z talianskej ambasády. Istí Taliani hľadali prostredníctvom veľvyslanectva svojho predka vojaka Pasquala Franzeho, ktorý zahynul počas 1. svetovej vojny. Údajne mal byť pochovaný práve v Trnave. Na magistráte sa to však nedozvedeli.
„Mesto Trnava nemá k dispozícii menné zoznamy vojakov pochovaných na tomto cintoríne, a preto pokračujeme ďalej v pátraní,“ uviedla v maile Michaela Paulenová z tlačového odboru Kancelárie ministra vnútra SR.
O tomto pohrebisku nevie nič ani mnoho starších Trnavčanov. Informácie sme našli až vo Vojenskom historickom archíve (VHA) v Bratislave prostredníctvom archivovaných Katastrálnych listov z rokov 1919 - 1925. V nich sme našli jediné dochované informácie. „Okrem iného je tam uvedený počet vojnových hrobov, národnosť vojakov, úmrtné listy či ďalšie informácie,“ vysvetľuje Peter Krajčírovič z VHA v Bratislave.
Podľa jeho slov na Vojenskom cintoríne, ako je pomenovaný v Katastrálnych listoch, je pochovaných presne 996 vojakov viacerých národností. Ochotne nám zo škatule číslo 70 vytiahol všetky hľadané záznamy. „Podľa týchto údajov je tam 996 hrobov a rovnaký počet pochovaných vojakov. Pochádzajú z 11 krajín, v dvanástich hroboch ležia neznámi vojaci. Najviac, až 286 pochovaných vojakov bolo československej národnosti, ďalej 137 Rusov, 183 Juhoslovanov, 120 Maďarov, 103 Rumunov, 75 Poliakov, 47 Talianov, 30 Rakúšanov po jednom Nemcovi, Estóncovi a Lotyšovi,“ spresňuje Krajčírovič.
V Katastrálnych listoch nájdete aj plán cintorína s presným vyznačením hrobov. Zachovala sa aj jediná fotografia.
Jediná zachovaná fotografia Vojenského cintorína. Vzadu vidno siluetu Kostola sv. Mikuláša. (foto: archívna zbierka Vojnových hrobov a vojenských cintorínov, pomníkov a pamätníkov, škatuľa č. 70)
Súčasný záber približne rovnakým smerom ako na pôvodnej fotografii.
Na pomníku sme našli umelé kvety.
Zostali už len dva náhrobné kamene.
Je tu pochovaný aj tridsaťročný Ján Vrána.
Zrejme tu bola nemocnica
Množstvo pochovaných vojakov kladie ďalšie otázky. Napríklad prečo toľko vojakov leží práve v Trnave, bojiská 1. svetovej vojny boli príliš ďaleko. Krajčírovič si myslí, že v meste či v jeho blízkosti bola zrejme nemocnica, kam dovážali ranených z bojísk. „Svedčí o tom aj veľké množstvo úmrtných listov, ktoré sa zachovali,“ dodáva Krajčírovič.
Po akýchkoľvek informáciách o takmer neznámom cintoríne sme pátrali ďalej. Autor historického kalendára v našom týždenníku Peter „Bonzo“ Radványi nás odporučil na Adrienu Horváthovú, predsedníčku miestneho výboru Matice Slovenskej v Trnave. Tá nám mailom poslala pasáž, ktorú uverejnili v roku 1979 v periodiku Kultúra a život Trnavy. V článku redaktora Matoviča sa okrem iného píše. „Vonkajšia časť vojenského cintorína je v zanedbanom stave. Uprostred sa vypína železný kríž s nápisom 1914 – 1918. Pochovaní sú tam vojaci z 1. svetovej vojny. Kedysi každý hrob označovala plechová tabuľka, ale postupne zmizli,“ píše sa v článku.
V tohtoročnom mestskom rozpočte vyčlenili na obnovu trnavských pohrebísk sumu približne 20-tisíc eur. Obnova cintorína padlých v 1. svetovej vojne na Nitrianskej ulici je závislá od dotácie z Ministerstva vnútra SR.
Mesto žiada približne 25-tisíc eur. Podľa Petra Nováka z mestského úradu má ísť iba o čiastočnú revitalizáciu. „Dôvodom je dezolátny stav, zničený plot a potreba upraviť toto pietne miesto,“ dodáva Novák. Cintorín je tesne pred evanjelickým, treba ho vraj oplotiť od Nitrianskej ulice a železničnej trate.
Príspevok z ministerstva je zatiaľ otázny
O peniaze z ministerstva už žiadajú niekoľko rokov, podľa Nováka tento rok vraj dostali prísľub.
„Ministerstvo vnútra (MV) Slovenskej republiky podľa zákona o vojnových hroboch môže poskytnúť príspevok na vojnový hrob. Poskytnutie príspevku závisí okrem splnenia zákonných podmienok aj od celkovej výšky finančných prostriedkov určených z rozpočtovej kapitoly MV,“ vysvetľuje Paulenová.
Podľa jej slov ministerstvo nemohlo dať a ani nedalo zatiaľ prísľub na príspevok v sume 25-tisíc eur. Či ho mesto dostane tento rok je aj naďalej otázne. „Na rok 2014 neboli doposiaľ určené finančné prostriedky, z ktorých budú poskytované príspevky,“ uzatvára Paulenová.
Podľa hovorcu mesta Pavla Tomašoviča, ak ho nedostanú, obnovu zasa odložia.