PEČEŇADY. Predchodcom obce Pečeňady, ležiacej dnes na polceste medzi Piešťanmi a Trnavou, bola v minulosti staroturecká osada. Sprvoti bola vysunutým pohraničným sídlom, kde vykonávali strážnu službu kočovníci, prichádzajúci z juhoruských stepí.
Starí Maďari, vediac o ich bojových schopnostiach, ich poverovali strážením hraníc. Takýto stav vydržal zhruba do 13. storočia, potom títo osadníci asi splynuli s miestnym obyvateľstvom, alebo vyhynuli, alebo utiekli pred Tatármi. Zostalo však po nich pomenovanie villa Bissenorum/Byssenorum (1208-09, 1216) a villa Beseneu (1254), čo v preklade znamená dedina Pečenehov.
V neskorších rokoch sa názov obce menil, vždy bol však prekladom pôvodného pomenovania. Bola to forma Pechened (1452), Pecžeňady (1773) či Peczenyéd (1808). Súčasné pomenovanie trvá do roku 1927. Píše o tom Milan Hromník v publikácii, ktorá vyšla k oslavám 780. výročia prvej písomnej zmienky o obci.
Dnešné Pečeňady sú zlúčeninou dvoch sídiel - väčších Pečeniad a menšej Peťovej, osady od Pečeniad pôvodne vzdialenej na dohodenie kameňom. K zlúčeniu obcí prišlo v roku 1898, keď boli obe vo vlastníctve rodu Užovičovcov.
Pečeňadčania práve rod týchto šľachticov považujú za najväčší prínos vo svojom historickom rozvoji, najmä posledného potomka ich rodu, grófku Ľudovítu Užovičovú-Blundellovú. Nebyť je zanietenia pre vec, v jednom roku 1899 - by nedokázali postaviť kostol, vedľa neho kláštor a nezaložili detskú opatrovňu. Na tomto základe obec stavala v nasledujúcich desaťročiach.
