Rómsku hliadku Trnava nechce, občianskej stráži sa nebráni

TRNAVA. Od začiatku roka pôsobí na problémovom sídlisku Sever v Dunajskej Strede dobrovoľnícka občianska stráž.

V Trnave sme zisťovali, ako by na takúto iniciatívu zareagovali mestskí a štátni policajti či magistrát.

Súčasný viceprimátor Trnavy Bystrík Stanko, ktorý roky pôsobil v policajnom zbore, bol zdržanlivý. „O občianskych hliadkach som už počul, v Trnave zatiaľ neevidujeme žiadne podnety na túto tému,“ povedal.

Podnet musí prísť od občanov

Začiatkom týždňa mávajú na radnici takzvanú bezpečnostnú poradu za účasti primátora, náčelníka mestskej polície a okresného policajného riaditeľa.

„Vždy sa snažíme operatívne riešiť, keď je nejaký problém. Momentálne si nemyslím, že by bola potreba niečo riešiť či zakladať,“ konštatuje Stanko s tým, že ak ľudia prídu s návrhom občianskej hliadky, nevidí v tom žiadnu prekážku. Podnet však musí prísť zdola, od občanov, podobne ako v Dunajskej Strede.

Za najproblémovejšie časti Trnavy označil sídlisko Linčianska, Coburgovu ulicu a Tulipán, ktorý s ňou susedí. „Mestská polícia tam má vysunuté pracovisko. Situácia je tam stabilizovaná,“ dodáva viceprimátor.

V poslednom období zaevidovali policajti problémy hlavne v nočných hodinách počas víkendov. Išlo o rozkopané smetiaky, výtržníctvo či rušenie nočného pokoja.

„Posilnili sme preto hliadky mestskej polície a výrazne sa to zredukovalo,“ ozrejmuje Stanko.

V občianskych hliadkach v súčasnosti nevidí prínos. „Ak budú ľudia chcieť, nebránime sa tomu, ale momentálne taká požiadavka nie je. Trnava má dostatok mestských policajtov, v tomto roku sme im zvýšili rozpočet. V súčasnosti prebieha výberové konanie na štyroch nových členov,“ vysvetľuje Stanko.

Zavolať a počkať na políciu

Náčelník Mestskej polície v Trnave Igor Keleši o občianskych hliadkach počul, systém sa vraj zaužíval hlavne na západe.

„Spolupracujú so samosprávou a zameriavajú sa najmä na kontrolu svojich detí, čistotu a poriadok vo vlastnom okolí,“ hovorí.

Takéto hliadky u nás môžu vystupovať v úlohe svedka. Ak niečo uvidia, zavolajú políciu a počkajú na jej príchod.

„Každá takáto aktivita občanov v tejto oblasti je, samozrejme, vítaná. Tí sa však väčšinou v minimálnej miere zaujímajú o veci verejné. Pokiaľ sa ich to osobne nedotýka,“ dodáva Keleši.

Pavol Tomašovič, hovorca radnice, potvrdil, že občianskych podnetov v Trnave pribúda. Týždenne približne šesť. Chodia poštou, mailom, ľudia prídu aj osobne na radnicu, prípadne zatelefonujú. Ide však väčšinou o výrub stromov, opravy chodníkov či nelegálne skládky, nejde o rušenie verejného poriadku.

V súvislosti s občianskou hliadkou Tomašovič poznamenal, že si nevie predstaviť, ako by mesto vedelo zabezpečiť anonymitu jej členov. V postavení oznamovateľa a svedka by sa vystavovali možnému riziku.

Krajská policajná hovorkyňa Martina Kredatusová konštatuje, že spolupráca občanov a polície je veľmi dôležitá.

„Polícia vždy uvíta, ak sú občania všímaví voči svojmu okoliu, respektíve voči páchaniu priestupkov alebo trestných činov. Forma spolupráce občanov a polície môže byť rôzna a ak by mali občania záujem vytvárať hliadky, môže to byť spoločnosti prospešné,“ dodáva s tým, že v Trnave to zatiaľ nepovažuje za nutné. Okrem iného aj na základe dobrej spolupráce s mestskou políciou.

S hliadkou na Coburgovej neuspeli

Približne pred štyrmi rokmi sa Ladislav Čonka z Coburgovej ulice pokúšal o vytvorenie rómskej hliadky, ktorá by dozerala na bezpečnosť a poriadok v najproblémovejšej časti Trnavy. Za „dozor“ by poberali jej členovia plat.

Oslovil vtedy radnicu so žiadosťou o jej vytvorenie. „Chceli by sme, aby sa tu bývalo ako kedysi. Dobre a bezpečne,“ skonštatoval ešte pred štyrmi rokmi Čonka pre náš týždenník.

Podľa jeho vyjadrení hliadka mala mať štyroch, maximálne piatich príslušníkov, ktorí by dozerali na poriadok a vedeli by určiť vinníka. Neuspel. Problémom bola legislatíva.

„Problémom by bolo ich postavenie, mohlo by dôjsť k zneužitiu právomocí verejného činiteľa, aj s finančným ohodnotením hliadky či vzdelaním ich príslušníkov by boli problémy,“ zhrnul ešte pred štyrmi rokmi Jozef Pobiecky, vtedajší viceprimátor mesta.

Dobrovoľníci bez nároku na honorár

Občianske hliadky naša legislatíva nepozná, fungujú na princípe dobrovoľnosti bez nároku na honorár. Vystupujú v úlohe oznamovateľa a nemajú žiadne právomoci.

Podnet na vznik takejto hliadky musí prísť zdola, respektíve vyjsť z občianskej požiadavky. Podobne ako v Dunajskej Strede.

Podľa tamojšieho náčelníka mestskej polície Tibora Csibu sídlisko Sever, na ktorom sa občianska stráž sformovala, patrí k najproblémovejším. Najčastejšie tam dochádza k majetkovej trestnej činnosti, ako napríklad vykrádanie pivníc či motorových vozidiel, krádeže bicyklov a podobne.

„Členovia občianskej stráže kontrolujú poriadok a nočný pokoj od 22.00 až do úsvitu. Naším cieľom je prevencia, dávame lepší pozor na budovy základných a materských škôl, garáže,“ uviedol pre agentúru SITA vedúci občianskej stráže Richard Rajkovics. V prípade menších priestupkov volajú mestských policajtov, pri trestných činoch informujú štátnych, pokračoval.

Hliadky v Dunajskej Strede fungujú na dobrovoľnej báze, teda bez odmeny. Podobný občiansky projekt rozbehli aj v Šali. Dunajskostredská samospráva zvažuje zavedenie tejto formy kontroly aj v ostatných častiach mesta.