Náklady na minuloročnú prevádzku letiska sa vyšplhali na 1,3 milióna eur. Aby do Piešťan začali lietať charterové či pravidelné linky, treba ponúknuť viac než piešťanské kúpele, myslí si skúsený kapitán dopravného lietadla.
TRNAVA. Vyťaženosť medzinárodného letiska v Piešťanoch z roka na rok pomaly stúpa. Viac ako 1500 komerčných letov a 1294 výcvikových letov evidujú v roku 2013.
Ďalej tri hudobné festivaly a dve masové podujatia, za ktoré letisko dostalo asi 35-tisíc eur bez DPH. Stále tam však nelieta žiadna pravidelná či charterová linka, čo je podľa skúseného letca Michala Lička alfou a omegou prežitia každého letiska.
Investície netreba, je to iba otázka rokovaní
Letisko Piešťany spĺňa štandardy v oblasti bezpečnosti (SAFETY pre ICAO, Európskej únie a medzinárodného práva) pre kategóriu 1, čo v preklade znamená, že pristáť či vzlietnuť možno iba za dobrého počasia. „Ďalej zabezpečenie SECURITY, preto je využívané nielen pre charterové lety, ale aj lety štátnych lietadiel SR a iných krajín - mimoschengenské lety. Investície preto netreba žiadne. Je to iba otázka rokovaní s prepravcom, zatiaľ k nim nedošlo,“ ozrejmil realitu letiska Ivan Krajčovič, hovorca Trnavského samosprávneho kraja.
Kapitán dopravného lietadla Michal Ličko tvrdí, že v podstate do letiska investovať nemusia, no dosiahnu iba to, že tam nebude nikto lietať. Nemajú ani čo ponúknuť potenciálnym návštevníkom.
„Muselo by tu toho byť oveľa viac, nielen kúpele. Treba ponúknuť niečo čo najširšej škále ľudí. Ak by bol región atraktívny, letecké spoločnosti by sa samé nanominovali,“ myslí si.
V Grécku si malé letiská na seba zarobia
Ako vhodný príklad uvádza letisko v Poprade. „Je tam oveľa viac možností a aj napriek tomu prežíva iba vďaka zimnej sezóne,“ konštatuje Ličko.
Ako ďalší príklad za hranicami uvádza grécke letoviská s malými letiskami podobnými tomu piešťanskému, kam pravidelne počas sezóny lietal. „Sú porovnateľné veľkosťou i vybavením. Ale Gréci majú more, respektíve čo ponúknuť. V lete tam pristáva aj 50 lietadiel denne. Za jedno pristátie dopravného lietadla si účtujú priemerne 3-tisíc eur. V zime tam nelieta nikto,“ dodáva. To, že je letisko Piešťany v nezávideniahodnej situácii, si myslí aj nemenovaný odborník z oblasti civilného letectva. „Údržba infraštruktúry dimenzovanej na pravidelnú leteckú prevádzku stojí letisko nemalé pravidelné náklady, ale príjmy z leteckej prevádzky ich v súčasnosti určite nepokryjú,“ tvrdí s tým, že na ich webovej stránke sa to určite nedozviete.
Podľa jeho slov letecká doprava veľmi citlivo reaguje na výkyvy v hospodárstve a súčasná kríza situácii, v ktorej sa letisko nachádza už viac ako 10 rokov, určite nepomáha.
Ďalším podstatným mínusom je aj fakt, že piešťanské letisko nemá dostatočnú spádovú oblasť, pretože v okolí je mnoho iných. Bratislava, Viedeň, Budapešť, prípadne Brno, Žilina, Sliač.
„Kúpna sila obyvateľov a firiem v najbližšom okolí pravdepodobne na rozbeh osobnej leteckej dopravy nepostačuje,“ dodáva. To, že je medzinárodným letiskom, je výhoda aj nevýhoda.
Viac ako 1500 komerčných letov
Prevádzkové náklady za rok 2013 sa vyšplhali na 1,3 milióna eur. Sú tam zarátané aj opravy, nákup potrebného materiálu či energie.
„Piešťany sú medzinárodným letiskom, dobre vybavené pre poskytovanie služieb pre leteckých dopravcov. Verím, že hospodárska kríza sa v budúcnosti čiastočne zmenší a letisko bude intenzívnejšie využívané pre potreby okolitých regiónov. Odpovedať na túto otázku sú však kompetentnejší akcionári spoločnosti,“ odpovedá František Varga, riaditeľ letiska, na otázku týkajúcu sa budúcnosti letiska.
V minulom roku zaevidovali 1585 letov, všetky boli komerčné, respektíve spoplatnené. Okrem toho ďalších 1294 výcvikových letov.
Od 1. januára 2005 je letisko Piešťany akciová spoločnosť. „V súčasnosti akcie spoločnosti vlastnia traja akcionári v určitých podieloch. Hospodárenie Letiska Piešťany už nie je súčasťou hospodárenia TTSK,“ vysvetľuje Varga. TTSK vlastní 56 percent, ministerstvo dopravy (MD) a mesto Piešťany zhruba po 22 percent.
Z ministerstva dopravy dostali 406-tisíc eur
Rozdiel medzi tým, koľko minú a koľko zarobia, riešia dotáciami a pôžičkami. Minulý rok prispelo iba MD dotáciou vo výške približne 406-tisíc eur. Hovorca MD Martin Kóňa nám v maile nevysvetlil, aké boli dôvody jej udelenia, namiesto toho nás nasmeroval priamo na zmluvy o dotáciách pre letisko.
Z nich sme sa dozvedeli, že MD poskytlo letisku Piešťany približne 153-tisíc eur zo štátneho rozpočtu na financovanie projektu Bezpečnostná ochrana letísk, ďalej viac ako 119-tisíc eur zo štátneho rozpočtu na financovanie projektu Bezpečná prevádzka letiskovej infraštruktúry a 130-tisíc zo štátneho rozpočtu na financovanie projektu Správa a údržba letiskovej infraštruktúry.
„Takéto rozdelenie nákladov a výnosov by si súkromný podnikateľ nikdy nedovolil. Nedovolili by mu to reálne zdroje, riziko straty a následná finančná situácia jeho samého, jeho rodiny a prípadne aj ďalších závislých osôb, napr. zamestnancov či obchodných partnerov. Toto je hlavný rozdiel voči osobám, ktoré bez pocitu takýchto rizík nakladajú s financiami a inými zdrojmi štátu,“ myslí si odborník z oblasti civilného letectva. Letisko Piešťany si v minulom roku požičalo 208-tisíc eur.
