Za necelých sedem rokov zostala z využívaného a dobre zachovaného renesančného kaštieľa v Moravanoch nad Váhom stavba takmer bez strešnej krytiny a drancovaná vandalmi. K zabezpečeniu objektu zahraničných majiteľov neprinútila ani vysoká pokuta, hovoriť sa začalo o vyvlastnení.
MORAVANY NAD VÁHOM. Bielu stavbu s vežou a vysokými poloblúkmi na streche vidieť dobre už z hlavnej cesty. Čím bližšie k bráne kaštieľa a miesta, kde sa ešte donedávna stretávali uznávaní výtvarníci prídete, tým je pohľad žalostnejší.
Poplazy na vstupnej bráne pripomínajú rozprávku o Šípkovej Ruženke, medená strecha na veži do polovice olúpaný banán. Kaštieľ v Moravanoch nad Váhom chradne, drancujú ho vandali i bezdomovci.
Hoci sú brány zamknuté, do areálu sa dá poľahky dostať dierou v plote. Stav národnej kultúrnej pamiatky sa začal dramaticky zhoršovať v roku 2011, keď sa nevítaní návštevníci pustili do medených plechov strešnej krytiny.
Dnes do objektu zateká, steny plesnivejú a všetko použiteľné vybavenie je preč. Minulosťou je aj upravený anglický park, ktorý zdobili sochy svetových umelcov vytvorené počas tunajších sympózií.
Spletité vlastnícke vzťahy
Výnimočná stavba, ktorú nechali koncom 16. storočia postaviť majitelia tematískeho panstva Turzovci, slúžila v rokoch 1914 až 1918 ako vojenská nemocnica.
Počas druhej svetovej vojny tu boli ubytovaní sovietski vojaci, neskôr škola, škôlka aj byty. V roku 1962 kaštieľ získal do držby Slovenský fond výtvarných umení a slúžil ako ateliéry a ubytovacie zariadenie pre umelcov.
Fond tu prevádzkoval hotel nižšieho štandardu a reštauráciu, v roku 2003 dokonca vynovili a nechali znovu vysvätiť kaplnku. Tá však veriacim dlho neslúžila, pre finančné problémy a rastúce prevádzkové náklady sa výtvarníci rozhodli v roku 2006 kaštieľ predať.
Víťazom verejnej súťaže sa stala firma Art Hotel Kaštieľ Moravany nad Váhom, za ktorou stáli bývalý primátor Piešťan Ivan Mrázik a Edita Mráziková. Tí takmer okamžite po odkúpení predali kaštieľ ďalej, Slovincom Tahirovi Ametajovi a Andrejovi Plešivčnikovi.
Noví majitelia kaštieľ zaťažili úverom vo výške dva milióny eur, ktorý nesplácali. Vysporiadali sa však medzi sebou a jediným vlastníkom kaštieľa je od minulého roka Ametaj.
Záložné právo na nehnuteľnosť má slovinská cirkevná spoločnosť Zvon Ena Holding, tohto času v konkurze. Práve tá totiž nesplácaný úver poskytla.
Na ťahu je podľa slovinských médií správkyňa konkurznej podstaty, ktorá sa údajne pokúša o mimosúdne vyrovnanie s Ametajom. Ak by sa dohodli, kaštieľ by zostal v jeho vlastníctve. V opačnom prípade by mohol byť pre stavbu, ktorá má podľa znaleckého posudku hodnotu viac ako milión eur, vykúpením predaj zodpovednému kupcovi.
Kaštieľ v časoch, keď ho využívali výtvarníci. FOTO: ARCHÍV OBCE
Pokyny pamiatkarov ignorujú
Zahraničného majiteľa a nejasné pozadie vlastníckych vzťahov vnímajú ako problém aj odborníci z Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Trnave. Tí na stavbe niekoľkokrát vykonali štátny dohľad a nariadili ochranné opatrenia.
Zatiaľ posledný termín, do ktorého mal majiteľ zabezpečiť zastrešenie objektu a pozemok pred neoprávneným vniknutím, bol 23. december. Starosta Moravian nad Váhom Peter Hulman nám však potvrdil, že sa nič nezmenilo.
„V priebehu januára prebieha konanie o náprave a pokiaľ sa preukáže, že vlastník nariadenia nevykonal, tak krajský pamiatkový úrad začne priestupkové konanie,“ povedal Marek Zelina z KPÚ.
Vyvlastnenie je komplikované
V minulosti dostali majitelia od pamiatkarov najvyššiu zákonnú pokutu, stotisíc korún slovenských. Nezaplatili ju, ani nekomunikovali.
„Kým na začiatku roku 2007 nám ešte vlastníci predložili zámer obnovy kaštieľa, tak o niekoľko mesiacov už bol kaštieľ odpojený od energií a opustený,“ hovorí Zelina.
Počas nasledujúcich rokov majitelia akoby neexistovali, všetky výzvy a nariadenia ignorovali. Do toho začali strechu rozoberať vandali a KPÚ hľadal iné možnosti, ako kaštieľ ochrániť. „Prikročili sme ku krajnej možnosti a v roku 2012 sme dali na stavebný úrad návrh na vyvlastnenie kultúrnej pamiatky,“ povedal Zelina.
Stavebným úradom je v tomto prípade obec Moravany nad Váhom, ktorá by tak teoreticky mohla začať proces vyvlastnenia. Až také jednoduché to však nie je. Problémom sú slovinskí veritelia i fakt, že aj pri vyvlastnení je nutné zaplatiť pôvodným majiteľom cenu podľa znaleckého posudku.
„Obec na to prostriedky nemá a potenciálnych kupcov hneď odradia ťarchy v liste vlastníctva. Navyše, kaštieľ a park okolo neho má dvoch rôznych majiteľov. Situácia je veľmi komplikovaná,“ povedal starosta Hulman.
Medené plechy z veže speňažili v zberných surovinách. FOTO: LENKA ŠTEPÁNEKOVÁ
Starosta: Škodám sa dalo zabrániť
Obyvatelia obce na chátrajúci kaštieľ reagujú citlivo, je témou rozhovorov domácich a rezonuje aj na obecnom úrade.
„Ľudia sa pýtajú, prečo s tým niečo neurobíme. Momentálne sme však v patovej situácii. Je to smutné, až do konca roku 2007 bol kaštieľ fungujúcou prevádzkou, vpredu boli aj dva byty. Stačilo by, aby v nich noví majitelia nechali nájomníkov, ktorí by sa o objekt starali a strážili ho,“ myslí si starosta Peter Hulman.
On osobne by v kaštieli rád videl podobný hotel ako v minulosti, park by sa mohol skultúrniť a otvoriť pre verejnosť.
„Sme blízko Piešťan, hotel by mohol ubytovávať turistov či návštevníkov kúpeľov. Namiesto toho sa v ňom zoskupujú bezdomovci zo širokého okolia,“ hovorí starosta.
Veľmoc šľachtických sídiel
Množstvo peňazí potrebné na rekonštrukciu a prevádzku je problémom nielen moravianskeho kaštieľa, ale aj iných podobných stavieb. Investície sú veľké a ich návratnosť dlhodobá a neistá.
„Do veľkej miery to závisí od lokality, kde sa šľachtické sídlo nachádza. Slovensko je čo do počtu podobných stavieb naozaj bohaté, v minulosti tu bol totiž silne prítomný zemiansky stav. Kaštiele, zámočky či kúrie sa nachádzajú takmer v každej obci. Nie všade však môže byť hotel,“ hovorí Zelina.
Ako pozitívny príklad uvádza rekonštrukciu kaštieľov v Sasinkove či Tonkovciach, ktoré dnes slúžia ako súkromné sídla.
„Ideálne je ich využitie na bývanie a reprezentáciu vlastníka, veď na to boli pôvodne určené. Je to však finančne náročné. U niektorých kaštieľov by bolo možnosťou sprístupnenie pre verejnosť, vtedy by sa dali pri obnove využiť aj európske peniaze,“ povedal Zelina.
CHRONOLÓGIA
- renesančný kaštieľ postavili Turzovci koncom 16. storočia, spolu s tematínskym panstvom ho v roku 1638 získali Čákiovci,
- za Imricha Čákiho prešiel kaštieľ v 17. storočí ranobarokovou úpravou; prejavila sa štukovou bohatou výzdobou na klenbách na prízemí a tiež bola pristavaná kaplnka,
- v polovici 18. storočia kaštieľ ako zálohový majetok vlastnili Koloničovci,
- koncom 18. storočia ho získali do vlastníctva Motešickí, ktorí si tu zriadili rodové sídlo,
- v roku 1872 vdova po Matejovi Motešickom predala celá panstvo aj s kaštieľom nemeckej rodine Zedtwitzovcov, ktorí v roku 1881 do vysokej atiky kaštieľa nechali vložiť ďalšie podlažie,
- v rokoch 1914 - 1917 tu bola vojenská nemocnica,
- v roku 1945 kaštieľ obývali sovietski vojaci,
- od roku 1945 do roku 1948 kaštieľ slúžil ako škola,
- v 50. rokoch patril Krajskej správe lesov v Pezinku,
- od roku 1962 kaštieľ získal do držby Slovenský fond výtvarných umení a v roku 1965 bola uskutočnená jeho posledná celková obnova,
- v roku 2006 sa majiteľom nakrátko stala dnes už neexistujúca spoločnosť Art Hotel Kaštieľ Moravany nad Váhom,
- od roku 2007 kaštieľ vlastnili slovinskí štátni občania Tahir Ametaj a Andrej Plešivčnik,
- od roku 2013 je majiteľom kaštieľa Tahir Ametaj.
(len)
