Poslanec mestského zastupiteľstva Martin Viskupič by nevyužívané budovy základných škôl nepredával a prenajímal ich za zvýhodnených podmienok. Cenu za školu na Limbovej ešte prehodnotí majetková komisia.
TRNAVA. Trnavský primátor Vladimír Butko sa ešte koncom minulého roka vyjadril, že viaceré nevyužívané budovy základných škôl (ZŠ) mesto už nepotrebuje.
Do prebytočného majetku mestskí poslanci nakoniec zaradili iba budovu bývalej ZŠ na Limbovej. Za predaj zahlasovali na októbrovom zastupiteľstve takmer všetci poslanci. Až na dvoch.
Proti bol aj poslanec Martin Viskupič. Svoje rozhodnutie nepodmienil možným demografickým rastom v budúcnosti, respektíve, že sa narodí viac detí a vzrastie „dopyt“ po miestach pre žiakov. Predaj nepovažuje za potrebný skôr z iných dôvodov. Podľa jeho slov školy stoja na podnikateľsky zaujímavých miestach. Uprostred sídlisk.
Počty žiakov v ZŠ z roka na rok klesajú
Podľa agentúry Sita ešte pred desiatimi rokmi chodilo do základných škôl v Trnave 6 858 detí. V roku 2005 to bolo už len vyše 6 000 detí a momentálne je to už výrazne menej ako 6 000.
„Asi už nikdy nebude treba toľko ZŠ ako kedysi, keď sme ich mali šestnásť. Okrem ZŠ na Bottovej možno nové triedy doplniť na ktorejkoľvek ZŠ v Trnave,“ hovorí Viskupič. Aj napriek týmto faktom by prázdne budovy nepredával.
„Jedným z variantov je, že priestory výhodne prenajmeme,“ dodáva poslanec. V hrubom si to predstavuje nasledovne. Niekomu sa dá za určitých zvýhodnených podmienok do užívania budova ZŠ s tým, že sa bude o ňu starať a platiť za energie. Tým mesto ušetrí niekoľko desaťtisíc eur ročne.
„Ako príklad uvediem vianočné trhy. Keď ich organizovalo mesto, išlo to do straty. V súčasnosti ich už rieši súkromná firma vo vlastnej réžii a sú úspešné. Radnicu to nestojí ani cent,“ tvrdí Viskupič.
Podobne to funguje na ZŠ v Jame. Priestory má prenajaté Univerzita sv. Cyrila a Metoda za 50-tisíc na rok.
Ak predá, stratí dosah
Ak raz školu i s pozemkami mesto predá, už nebude môcť o nich v budúcnosti rozhodovať. „Kebyže som developer, s kúpou školy neváham ani sekundu. Keď zoberieme do úvahy fakt, že takmer všetky školy s rozľahlým pozemkom stoja uprostred sídlisk, pokojne môžeme tieto pozemky označiť vďaka polohe za lukratívne,“ myslí si.
Ako konkrétny príklad môže slúžiť predaj ZŠ na Limbovej na Linčianskej. V súčasnosti využíva polovicu budovy súkromná materská a základná škola.
Práve jej vedenie prejavilo záujem o kúpu celej budovy aj s rozľahlým pozemkom. „Čo ak sa im za päť rokov už nebude dariť a so súkromným vzdelávaním skončia? Môžu to celé predať developerovi, ktorý tam postaví malometrážne byty alebo nákupné centrum. A za podstatne vyššiu sumu, za akú to kúpili od nás,“ konštatuje. Mesto do toho už nijako nezasiahne.
Využiť sa dajú aj inak
„Na Družbe sa plánujú stavať malometrážne byty, bude sa to robiť na úkor zelene. Prečo sa mesto neporadí s architektmi a neuvažuje nad výstavbou takýchto bytov na niektorej z nepotrebných škôl? Na sídliskách by sa tak nemuselo nanovo stavať, už teraz sú dosť zastavané,“ opisuje.
Ďalej je tu Kalokagatia - centrum voľného času, ktorá sídli v nevyhovujúcich priestoroch v bývalom pionierskom dome pri Ružovom parku na Streleckej ulici. „Prečo ich nepresťahovať práve na Linčiansku?“ pýta sa na záver Viskupič.
Do prebytočného majetku zatiaľ mesto zaradilo iba Limbovú ZŠ. Spoločnosť, ktorá prevádzkuje tamojšiu súkromnú školu, za ňu ponúkla 200-tisíc eur aj s pozemkom, čo sa poslancom zdalo príliš málo.
Podľa Pavla Tomašoviča, hovorcu radnice, cenou sa bude ešte zaoberať majetková komisia, prípadný predaj by sa mal dostať do programu mestského zastupiteľstva už na februárovom zasadnutí.
