HLOHOVEC. Platanový háj je klenotom zámockého parku, vybudovaného koncom 18. storočia. Na ploche približne šiestich hektárov rastie niekoľko desiatok platanov, z nich najstaršie majú viac ako 200 rokov. Jeden z nich, 210-ročný platan javorolistý je najmohutnejším stromom okresu, meria 40 metrov a obvod kmeňa má 550 cm.
Háj vznikol pri prestavbe parku, keď vlastník, štátny minister na dvore cisára Františka II., gróf Jozef Erdődy, prebudovával tamojšie sídlo vrátane parku s rozlohou okolo 16 hektárov. Inšpiroval sa pritom vzhľadom anglických parkov. Platanový háj sa nachádza v údolnej nive, bohatej na spodnú vodu.
"Platany boli pre toto miesto úplne najvhodnejšou drevinou, pretože potrebujú veľa vody. Preto sú mnohé aj také monumentálne, spodná voda im pomáha," povedal pre TASR riaditeľ Vlastivedného múzea v Hlohovci Jozef Urminský. Mesto sa o dreviny stará, platany dosádza, rozsiahly zámocký park priebežne zveľaďuje a udržiava.
Rodina Erdődy prebudovávala park aj priebežne aj po hlavnej prestavbe, jeho zaujímavosťou sú francúzske záhrady, umelé jazierko s ostrovčekom, neskôr pribudlo aj empírové divadlo. V areáli bolo zistených spolu 104 druhov drevín, z ktorých 19 druhov už neexistuje.
Veľká rekonštrukcia sa uskutočnila na prelome 19. a 20. storočia. Potom bol podľa Urminského rekonštruovaný aj v rokoch 1955, 1957, 1968 a 1982. Niektoré zásahy boli, ako dodal, veľmi nešetrné a úplne zmenili vzhľad i funkciu častí parku. Po roku 1989 mesto investovalo finančné prostriedky na jeho čiastočnú revitalizáciu.
"V mestskom prostredí Hlohovca má zámocký park najrozsiahlejšiu plochu zelene, aj najvýznamnejší biotop živočíchov. Má pestrý charakter vegetácie. Od trávnatého porastu platanového hája, cez výsadbu cudzokrajných drevín, až po svetlý listnatý les bývalej zámockej zvernice. Aj prítomnosť mokrade zámockého jazierka vytvára predpoklady pre život viacerých druhov živočíchov. Väčšina živočíchov zámockého parku kolonizovala toto územie nezávisle od vôle človeka," dodal Urminský.
