TRNAVA. Väčšina pútnických miest v kraji patrí do Trnavskej arcidiecézy, ďalšie dve sú súčasťou Bratislavskej arcidiecézy. Najvýznamnejším je Bazilika Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne Strážach, mariánske pútnické miesto, ktorého história siaha až do čias príchodu našich vierozvestov sv. Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy.
V súčasnosti sa koná v Šaštíne štrnásť oficiálnych pútí počas celého roka, počnúc Púťou zaľúbených k sviatku sv. Valentína, pokračujúc púťami mužov, miništrantov, mamičiek v požehnanom stave. V máji býva tradičná Turíčna púť k Sedembolestnej Panne Márii, po nej púť starých a chorých, Gréckokatolíckej Bratislavskej eparchie a ďalšie, vyvrcholením býva Národná púť k patrónke Slovenska - Sedembolestnej Panne Márii 15. septembra.
Dôležitým pútnickým miestom je Bazilika sv. Mikuláša v Trnave. Jej hlavnou púťou je deväťdňová Novéna k Panne Márii Trnavskej, ktorá sa už viac ako 300 rokov začína vždy 13. novembra a počas nej sa koná v súčasnosti viac ako 40 bohoslužieb. Veriaci uctievajú zázračný obraz Bohorodičky, ktorý zachránil Trnavu.
V Seredi, miestnej časti Stredný Čepeň, si pripomínajú púťou 15. septembra Nanebovzatie Panny Márie od prvej tretiny 19. storočia ako vďaku za ukončenie epidémie cholery. Trstín Hájiček s kostolom a drevenou zvonicou lokalita známa od 13. storočia.
Okrem hlavnej púte v deň jej Nanebovzatia veriaci prichádzajú aj na ďalšie mariánske sviatky a slávnosti. Veriaci sa tento sviatok zúčastňujú aj na Zámockej púti v Hlohovci.
Druhá májová nedeľa v roku patrí púti, ktorá ku kostolu Najsvätejšej Trojice v miestnej časti Modranka smeruje z Trnavy. Mnoho pútnikov tam na príhovor Panny Márie dostáva útechu, posilu, milosti i povzbudenie vo viere. Na sviatok sv. Cyrila a Metoda sa koná púť na Kostolec v Ducovom pri Piešťanoch.
Fatimský deň 13. mája slávia púťou v Báči, v západnej časti Žitného ostrova popri hlavnej ceste spájajúcej Bratislavu s Dunajskou Stredou. Obec sa spomína prvý raz v písomnom prameni v roku 1319. Viackrát ju zastihla morová epidémia, požiar a povodeň. Obyvatelia, ktorí prežili mor v prvej polovici 18. storočia, z vďaky dali vybudovať kaplnku.
