TRNAVA. Rodinná atmosféra, pokoj a pohoda. Tak vníma Vianoce primár Urgentného príjmu vo Fakultnej nemocnici v Trnave Viliam Vadrna.
Za posledných desať rokov vraj počas sviatkov slúžil vždy. „Ak berieme, že sviatky sú päť dní, teda tri vianočné, Silvester a Nový rok, tak za celý ten čas, čo som na urgentnom príjme, mi vždy vyšla aspoň jedna služba,“ tvrdí Vadrna.
Tieto sviatky sú preto pre neho špecifické, prvýkrát nepracuje. Kvôli vlastným deťom sa snažil mať aspoň počas Vianoc voľno, Silvester či Nový rok v práci mu tak neprekážajú.
Urgentný príjem sa nachádza v Pavilóne chirurgických disciplín v novej budove nemocnice, je rozdelený na štyri jednotky- neurologickú, internú, traumatologickú a chirurgickú časť.
Pracovať, respektíve slúžiť na príjme počas sviatkov, nie je podľa primára nič nezvyčajné. „Beriem to ako každý iný deň v práci. Horšie je to s vysvetľovaním mojim deťom,“ dodáva s tým, že keď mu v minulosti vyšla služba na Vianoce, štedrú večeru a darčeky mali o deň neskôr, keď sa tatinko vrátil z roboty.
„Keď boli malé, dalo sa to „oklamať“, teraz sú už staršie, preto, ak sa dá, slúžim radšej na Silvestra či Nový rok. Koniec roka s deťmi zatiaľ neoslavujeme.“
Vadrna hovorí, že počas vianočných sviatkov vyhľadá lekársku pohotovosť len ten, kto to naozaj potrebuje. „Vianočných pacientov“ rozdelil na dve skupiny, bolesti brucha a psychické problémy.
„Na Štedrý deň je relatívne pokoj, no25. a26. začínajú prúdiť prvé prípady. Nejde o to, že by to prehnali s alkoholom či nezdravým jedlom. Vianoce sú čas, keď si každý dopraje viac,“ dedukuje zo skúseností.
Do druhej skupiny zaradil pokusy o samovraždy, problémy so psychikou sú vraj veľmi častým javom počas sviatkov.
Silvestrovská a novoročná služba je zasa iná. Drvivá väčšina prípadov sú magická kombinácia alkoholu a pyrotechniky. „Rok čo rok tie isté prípady. Popáleniny a rôzne úrazy dlane či prstov,“ dodáva. Ruka, v ktorej vybuchol „pirát“, vraj vyzerá hrozne, ale za tie roky to nie je už nič nezvyčajné.
Sviatky vraj na oddelení príliš nevnímajú, nie je na to čas. „Na urgentnom príjme nepoznáme, čo je pokoj. Nikdy totiž nevieme, koho, koľkých či kedy nám privezú. Viac-menej musíme byť stále v strehu,“ uzatvára primár, ktorý si po desiatich rokoch prvýkrát vychutná sviatky bez pohotovosti.
