S neoploteným areálom majú problém aj policajti. Železnice nevedia, kto depo v súčasnosti vlastní.
TRNAVA. Neďaleko prírodnej a rekreačnej oblasti Kamenný Mlyn stojí bývalé rušňové depo.
V deväťdesiatych rokoch prosperovalo, no po rozdelení železníc postupne zaniklo. V súčasnosti sú z neho iba ruiny s nejasným osudom.
V blízkosti depa je rušné sídlisko Prednádražie. Pozemok nie je oplotený, chýbajú tam kanalizačné poklopy, budovy sú zdemolované, všetko „cenné“ zrejme odvezené. Areál skôr pripomína „paintballové“ ihrisko.
„Je to obrovská škoda, ako depo dopadlo,“ hovorí na úvod bývalý zamestnanec železníc, ktorý tam až do dôchodku pôsobil vo vedúcej funkcii. Zhodou okolností sa tam bol v lete pozrieť. S tým, čo videl, však nerátal.
Jediné na Slovensku
Trnavské rušňové depo založili ešte v roku 1959, najlepšie časy prežilo v deväťdesiatych rokoch. Vtedy tam pracovalo takmer tristo ľudí.
„Administratívni zamestnanci, rušňovodiči, strojmajstri, zámočníci či upratovačky. V roku 1993 depo zamestnávalo 298 ľudí,“ spomína niekdajší železničiar.
Depo slúžilo na opravu rušňov, údržbu a čistenie pantografových súprav, rušňovodiči tam mali svoje „kasárne“, fungovala tam pohotovostná služba, všetko riadil strojmajster.
Krátko pred rozdelením železníc časť depa zrenovovali. Presnejšie, prekryli115 metrovdlhú koľaj.
Pantografové súpravy sa mohli udržiavať a opravovať pod strechou. Svojho času vraj bolo rušňové depo v Trnave jediným, kde sa dali pod strechou opravovať aj dlhšie súpravy.
„Nedávno som sa dozvedel, že pantografy teraz opravujú v Nových Zámkoch. Robia to tam stále pod holým nebom,“ dodáva železničiar.
Všetko začalo upadať veľmi rýchlo. „Rozdelenie železníc, pokles vlakovej dopravy. Po roku 2003, keď som odišiel do dôchodku, veci nabrali rýchly spád,“ smutne konštatuje s tým, že depo malo určite potenciál. Dnes sú z neho iba „kulisy“ vhodné do filmu o apokalypse.
Policajti ich už viackrát upozorňovali
S neoploteným areálom plným nástrah majú problém aj policajti. Pravidelne sa tam vraj zdržujú neprispôsobivé osoby, ktoré sa snažia speňažiť posledné pozostatky depa.
„Železničná polícia pravidelne vykonáva v areáli hliadkovú službu. Ide o majetok viacerých železničných spoločností, pričom polícia ich už viacnásobne upozorňovala, aby si zabezpečili svoj majetok proti rozkrádaniu, respektíve, aby zabránili prípadným zraneniam, ku ktorým by mohlo dôjsť v prípade, ak sa po areáli pohybujú cudzie osoby,“ informovala Martina Kredatusová, krajská policajná hovorkyňa s tým, že policajti na mieste už viackrát zadržali zlodejov.
V čase, keď sme sa o depo začali zaujímať, zorganizovali spoločnú poradu za účasti Odboru železničnej polície prezídia Policajného zboru, riaditeľov odborov železničnej polície Krajských riaditeľstiev Policajného zboru a Odboru inšpekcie a kontroly ZSSK vo veci ochrany objektov depa Trnava.
„Ochranu je potrebné riešiť komplexne s dotknutými vlastníkmi. ZSSK oslovila ŽSR na riešenie problému a čiastočne aj ochranu svojho majetku,“ napísala v maile Jana Morháčová, hovorkyňa Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK).
Pozemky vlastnia ŽSR
Vlastníkov rušňového depa sa nám nepodarilo jednoznačne určiť. Z mailovej komunikácie s hovorcami ŽSR, Carga či ZSSK je zrejmé, že v tom sami nemajú jasno.
Ľubo Mitas z odboru komunikácie ŽSR nám najskôr napísal, že depo je pravdepodobne majetkom Carga.
Podľa vyjadrenia Martina Halandu, hovorcu Carga, bývalé RD vlastní od 1. februára 2012 ZSSK, ktorá ju získala práve od Carga. Za akých podmienok nám nie je známe.
Podľa Morháčovej však ZSSK vlastní iba halu určenú na odstavovanie a opravu pantografových súprav. Tento majetok je pre nich vraj nepoužiteľný. Preto ho ponúkajú už dva roky na prenájom či na predaj.
„Keďže predmetom kúpy neboli pozemky ani ďalšie budovy, areál rušňového depa je majetkovo neusporiadaný. ZSSK nie je vlastníkom celého areálu a nemá oprávnenie s ním manipulovať. Pozemky vlastnia aj naďalej ŽSR,“ dodala Morháčová.
Oslovili sme preto znovu ŽSR, ktoré nás predtým odkázali na Cargo. Podľa vyjadrení Kataríny Martinkovičovej z odboru komunikácie Generálenho riaditeľstva ŽSR v súčasnosti sa už pripravujú podklady na zmenu vlastníctva.
V minulosti vraj o majetkovoprávne usporiadanie nikto nežiadal. To, prečo to bolo doteraz v takom právnom stave, v ktorom sa s tým de facto nedalo nič robiť, zhrnuli nasledovne: „Je to stav z minulosti. Predaj je len vecou dohody a vzájomnej spolupráce viacerých zmluvných strán, ktorá ešte nie je doriešená,“ dodala Martinkovičová.
Po doriešení majetkovoprávnych záležitostí by rozkradnuté depo malo byť na predaj.
Rušňové depo na prelome milénia: Všetko riadne fungovalo (FOTO: PB)
Súčasný stav depa: Už ničím nepripomína jeho minulosť (FOTO: PŠ)
