TRNAVA. Vrátilo sa do centra Trnavy po vyše štyroch desaťročiach, keď túto dominantu mesta demontovali v roku 1949 a z ideologických dôvodov už nevrátili na pôvodné miesto. Návrat Trojičky bol jedným z hlavných požiadaviek obyvateľov Trnavy počas Novembra 1989.
Trojičku posvätil 21. novembra 1993 vtedajší arcibiskup Ján Sokol za veľkej účasti Trnavčanov i primátorov družobných miest z Veľkej Británie, Maďarska, Čiech, Poľska a Talianska. Súsošie dalo ponovembrový názov aj celému námestiu, ktoré sa vrátilo k pomenovaniu Trojičné. Stojí v jeho centre, hoci asi dva metre ďalej od pôvodného postavenia a obrátené smerom k stredu.
Tri roky prebiehali prípravné práce a rekonštrukcia pod vedením sochára Pavla Čambála, z pôvodných 108 častí sa zachovalo iba 40 percent. Najviac ich bolo deponovaných v Západoslovenskom múzeu, vrchol s Najsvätejšou Trojicou stál roky pod bránou Spolku sv. Vojtecha. Barokové dielo je z roku 1696 a bolo postavené ako ochrana pred ohňom a morom.
O osud súsošia sa od roku 1949 zaujímali nielen obyvatelia mesta, list v roku 1966, ako uvádza historik Jozef Šimončič, poslal do Trnavy na mestský úrad aj národný umelec Janko Alexy, intervencie smerovali aj k ministrovi kultúry, Trnavčanovi Miroslavovi Válkovi. Vôľa na inštaláciu sa však nenašla.
Prvýkrát sa otvorene o znovupostavení Trojičky hovorilo na konferencii Trnava 1238-1988 k 750. výročiu udelenia výsad kráľovského mesta. Na rekonštrukciu okrem samosprávy a štátnych inštitúcií prispeli v zbierke aj Trnavčania. Pre nich je Trojička opäť orientačným bodom i frekventovaným miestom stretnutí. K nej smeruje každoročný sprievod ako vyvrcholenie novembrovej Trnavskej novény, unikátneho deväť dní trvajúceho cirkevného sviatku. Nebude to inak ani v tomto roku.
Autorom diela je Ján Krištof Khein. Najsvätejšiu Trojicu, korunujúcu Pannu Máriu inštaloval na stĺp takmer štyri metre nad základňou, kde sú sochy svätých Floriána, Agáty, Františka Xaverského a Antona a erby. Medzi nimi je kamenný hrob sv. Rozálie. Súsošie je vysoké viac ako jedenásť metrov.
