TRNAVA. Kandidát má 46 rokov, býva v Dolných Salibách v okrese Galanta a jeho povolanie je politológ. Podľa jeho slov vo fungovaní zdravotníctva najväčším problémom je situácia župných nemocníc. V uplatnení dvojjazyčnosti nevidí vážnejšie problémy. Rozhovor s Józsefom Berényim je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje kandidátov vo voľbách na predsedov vyšších územných celkov (VÚC).
-Kandidujete na post predsedu, prečo by mala mať krajská samospráva iného predsedu?
Každá politická strana či kandidát má samostatný program, ja takisto. Spolupráca so súčasným predsedom TTSK Tiborom Mikušom bola síce korektná, ale práve preto, aby sme mohli presadiť v kraji náš program, aby sme našli možnosti jeho realizácie v tomto regióne, som prijal kandidatúru.
-Ako hodnotíte fungovanie zdravotníctva, školstva a poľnohospodárstva?
Najakútnejším problémom v kraji je situácia dunajskostredskej a galantskej nemocnice. V roku 2009 dostal kraj do vlastníctva tieto nemocnice výrazne zadlžené. Odvtedy sa podarilo trikrát tieto dlhy znížiť z vlastných prostriedkov. Nemocnice potrebujú financie na rekonštrukciu a rozvoj. Toto však takmer nie je možné z dvoch dôvodov. Zdravotné poisťovne diskriminujú nemocnice pod správou krajskej samosprávy a platia im oveľa menej ako štátnym nemocniciam. Tento fakt znamená napríklad v Dunajskej Strede ročnú stratu 550.000 eur. Zvýšenie platov v zdravotníctve Radičovej vláda síce odsúhlasila, ale nezabezpečila k tomu rozpočtový rámec. V tomto prípade hovoríme o trojmiliónovom výpadku pre krajskú samosprávu, pričom tieto peniaze by sa mohli použiť na rekonštrukciu budov nemocníc.
Som rád, že sa podarilo udržať pomerne efektívny systém vzdelávania v Trnavskom kraji. Vo väčšine stredných škôl sa za ostatných osem rokov uskutočnili rekonštrukčné práce a treba v nich pokračovať. Naším cieľom je, aby vzdelávanie na strednej úrovni bolo dostupné pre všetkých kvalifikovaných záujemcov aj v jazyku národnostných menšín.
Krajská samospráva v oblasti poľnohospodárstva nemá kompetencie. Napriek tomu prostredníctvom eurofondov môže byť nápomocná v prospech malých a stredných podnikateľov a revitalizácie potravinárskeho priemyslu.
-Ako hodnotíte dopravu TTSK. Čo považujete za dobré riešenia, čo by ste zmenili v tejto oblasti?
V porovnaní s ostatnými regiónmi nemá Trnavský kraj v zlom stave cesty 2. a 3. triedy. To však neznamená, že na úrovni niektorých mikroregiónov netreba pokračovať v obnove ciest. Sú rozbehnuté projekty cez regionálne operačné programy na ich rekonštrukciu, ktoré budú realizované začiatkom budúceho roka.
-Aký je váš názor na realizáciu cezhraničných projektov a využívania eurofondov? Sú eurofondy využívané v dostatočnej miere a efektívne, kde vidíte rezervy?
Nemôžeme byť spokojní s tým, že krajské samosprávy nedisponujú eurofondmi priamo. Vyššie územné celky môžu získať peniaze z eurofondov len cez vládu SR. V budúcom volebnom období budem presadzovať, aby vláda decentralizovala využitie regionálneho operačného programu na krajské samosprávy.
-Ako hodnotíte život a možnosti menšín a etnických skupín? Čo by ste chceli zmeniť?
V TTSK sme sa snažili uplatniť dvojjazyčnosť všade tam, kde to zákon umožňuje. Som rád, že v tejto oblasti v TTSK nikto nekládol vážnejšie prekážky. Samosprávny kraj ďalej podporoval aj menšinovú kultúru popri väčšinovej, národnej. Aj v tomto treba pokračovať.
-Ktoré kroky počas uplynulého štvorročného pôsobenia hodnotíte ako najprínosnejšie pre obyvateľov TTSK a naopak, ku ktorým podľa vás nemalo, alebo nemuselo prísť. Čo je prioritou vášho programu?
Prerozdeľovanie investičnej podpory z VÚC na regióny považujem za celkom korektné. A v tom treba pokračovať. Treba si však dávať pozor na zadlženie. Súčasný stav je ešte únosný, ale je dôležité, aby zadlženosť nenarastala.
