TRNAVA. Zelené vrecúška s degustačným pohárikom a plánom celej vínnej cesty zdobili uplynulú soboty hrude všetkých, ktorí sa rozhodli vyraziť na Deň vínnych pivníc v Trnave. Hlúčiky ľudí korzovali po pešej zóne a priľahlých uličkách, vo vzduchu lietali slová ako kyselinky, aróma či dochuť. Milovníkom vína prialo nielen počasie, ale aj organizátori zo spolku Vincech, ktorým sa podarilo obsadiť spolu 31, väčšinou pivničných priestorov.
Svoje vína ponúkalo na koštovku asi päťdesiat vinárov, nechýbali chutné syry, pagáčiky či nátierky. Chýr o dobrých vinároch a ich lahodnom moku sa šíril ústnym podaním, mnohí preto menili svoju naplánovanú trasu už za pochodu.
Nám sa podarilo navštíviť asi polovicu zo všetkých otvorených pivníc a pozbierať nielen chuťové zážitky, ale aj príbehy niektorých vinárstiev.
Netradičné priestory
Do historického centra kráľovského mesta sme vstúpili popod Bernolákovu bránu. Hneď skraja Františkánskej ulice pozývala do svojich útrob pivnica pod kaviarňou TT Café. Tá patrí medzi najstaršie v meste, s hlinenou podlahou a klenbovým stropom. Odmenou za cestu po strmých vyšliapaných schodoch boli vína hneď z troch vinárstiev, z Topoľčianok, Vinosadov a Hlohovca.
Len o kúsok ďalej, vo veži, ktorá je súčasťou mestských hradieb a sídli v nej Trnavský šermiarsky cech, ponúkali svoje výrobky vinári z Modranky. Zaujímavé priestory pritiahli množstvo zvedavcov a dostať sa k ochutnávke nebolo úplne jednoduché. Keď sme však rad vystáli, chuťové poháriky sa potešili z červeného plného vína Váh, aj ľahšej a iskrivejšej bielej Norie.
Tokajská stálica
V pivnici pod nákupnou pasážou Malý Rím ponúkali svoje víno producenti Tokaja z Malej Tŕne. Tí doposiaľ vynechali len jeden ročník Dňa vínnych pivníc a do Trnavy sa vraj vždy radi vracajú. „Víno tu má tradíciu, ľudia ho vedia piť aj oceniť. Prídu, ochutnajú aj podebatujú,“ hovorí Roman Hanko, ktorý má v spoločnosti na starosti predaj v oblasti západného Slovenska.
Vinári z Malej Tŕne sú najväčším výrobcom tokajského vína v republike a dedičmi tradície veľkého podniku, ktorý fungoval ešte za čias socializmu.
„Ročne vyprodukujeme asi štyristotisíc litrov vína. V ponuke máme odrodové a prívlastkové vína ako furmint, lipovinu či muškát, omšové vína, troj- až šesťputňový tokaj, či špeciality ako forditáš alebo tokajská esencia,“ hovorí Hanko.
Ich omšové víno má certifikát od Košickej arcidiecézy a firma dodržiava pri jeho výrobe postup, ktorý stanovila cirkev. „Je to čisto prírodný produkt, ktorý nesmie obsahovať žiadne pridané látky. V ponuke máme nielen suché, ale aj polosladké omšové víno,“ vysvetľuje vinár.
Zaujímavé pritom je, že hoci toto víno dodávajú po celej republike, cirkev odoberie len veľmi malé percento celej produkcie. „Viac ho kupujú obyčajní ľudia, je pre nich atraktívne názvom aj technológiou,“ vysvetlil Hanko.
Dobré roky na tokaj vraj boli 1999, 2003, 2006 aj 2009, veľmi dobre vyzerá aj súčasná úroda.
„Pre každého vinára je dôležité, aby v máji pršalo a leto bolo suché a teplé. Ročník 2013 vyzerá preto ako veľmi kvalitný,“ povedal Hanko.
Víno s kráľovskou tradíciou
Omšové vína zo susedných Čiech mohli ochutnať návštevníci v podzemí hotela Barbakan. Arcibiskupské zámecké sklepy založil na zámku v Kroměříži v roku 1266 olomoucký biskup Bruno zo Schaumburka, neskôr ich rozšíril a zveľadil Karol IV.
Rozkladajú sa na ploche 1030 metrov štvorcových a v hĺbke 6,5 metra. Víno tu dozrieva v historických drevených sudoch rôznych veľkostí, ten najväčší má objem takmer 20-tisíc litrov a najstarší je z roku 1805.
My sme si z ponuky vybrali vynikajúci tramín a aromatický moravský muškát, ktoré svojou jemnou a čistou chuťou rozhodne nesklamali.
Oveľa mladšie, no kvalitou určite porovnateľné bolo aj ďalšie české vinárstvo Lahofer. Dvaja veselí a šarmantní páni ponúkali víno z vlastných viníc tejto značky na Pekárskej ulici. Spokojní návštevníci si u nich radi posedeli a viacerí odchádzali aj s plnými taškami nakúpených fľašiek.
