TRNAVA. O optimalizácii liniek mestskej autobusovej dopravy sa v Trnave hovorilo už pred komunálnymi voľbami v roku 2010. Myšlienka zrýchlenia prepravy, zvýšenia komfortu cestujúcich a zníženia finančnej náročnosti cestovania našla podporu naprieč celým politickým spektrom. Materiál o optimalizácii sa po prvýkrát dostal do zastupiteľstva vo februári 2011, optimistické odhady hovorili o samostatnom pruhu pre autobusy na Hospodárskej a spustení projektu v rámci roka.
Nové nastavenie trás a liniek sa však nakoniec stalo realitou až 1. augusta 2012, stálo viac ako 28-tisíc aur a vyvolalo obrovskú vlnu nevôle.
Hoci prinieslo novinky v podobe prestupných lístkov, možnosti nastúpiť držiteľom čipových kariet aj strednými dverami či od 1. januára tohto roka kúpiť si lístok aj cez SMS, množstvu ľudí prestal vyhovovať grafikon a nové trasovanie liniek.
Počty prezradiť nesmú
Po viac ako roku od spustenia optimalizácie sme sa obrátili na mesto Trnava s otázkou, koľko cestujúcich prepravili autobusy od 1. augusta minulého roku do 1. augusta 2013. Žiadali sme aj o čísla za rovnaké obdobie rokov 2011-2012 a 2010-2011. Rovnako nás zaujímali aj tržby a celkové zhodnotenie úspešnosti projektu.
Napriek tomu, že samotnú optimalizáciu platilo mesto, ktoré každoročne prispieva SAD Trnava viac ako milión eur na úhradu služieb vo verejnom záujme, ku konkrétnym číslam sme sa nedostali.
„Podľa rámcovej zmluvy, ktorú má Mesto Trnava uzatvorenú so Slovenskou autobusovou dopravou Trnava, nemôžeme tieto informácie poskytnúť. Odporúčame, aby ste sa obrátili priamo na dopravcu,“ znela odpoveď z radnice.
Mesto sa pritom odvolalo na článok zmluvy, v ktorom sa zaväzuje, že „podklady, výkazy, informácie a akékoľvek iné vedomosti, ktoré získa v súvislosti s realizáciou tejto zmluvy, využije výhradne iba pre potreby plnenia povinností podľa tejto zmluvy a nie v rozpore s touto zmluvou v prospech seba alebo v prospech tretej osoby.“
Dvadsaťpercentný pokles.
So žiadosťou o konkrétne čísla sme koncom uplynulého týždňa kontaktovali aj Juraja Kuzmu, riaditeľa divízie dopravy SAD Trnava. Ten nám do telefónu potvrdil, že odpovede má pripravené, ale vyjadriť sa k ním má ešte generálny riaditeľ. Do dnešného dňa sme ale žiadne informácie nedostali.
Na stránke samotnej autobusovej spoločnosti sa nám však podarilo dostať k dokumentu s názvom Analýza prepravených osôb. Ten síce nepokrýva celý rok od spustenia optimalizácie, porovnáva však čísla v rozmedzí mesiacov august až november 2011 a 2012. Z nich je zrejmé, že po spustení optimalizácie klesol počet cestujúcich asi o dvadsať percent.
Štyri aktualizácie
Hoci len za spracovanie trasovania liniek, štandardov mestskej autobusovej dopravy a ďalšie doplnenie softvéru zaplatilo mesto bratislavskej spoločnosti DIC 16 305 eur, projekt si doposiaľ vyžiadal štyri aktualizácie. Prvá bola hneď 27. augusta na základe pripomienok obyvateľov obcí Hrnčiarovce, Biely kostol a mestskej časti Modranka.
O mesiac neskôr, 26. septembra, sa upravovali trasy liniek a odchody spojov, aby sa zabezpečila obsluha Letiska a častí Dolina a Veľký dvor.
Okrem pravidelného prispôsobenia odchodov autobusov k vlakom zapracovali do decembrovej zmeny aj ďalšie pripomienky obyvateľov a na základe žiadosti obce zrušili spoj číslo 12 do Hrnčiaroviec nad Parnou.
Zatiaľ posledná zmena, z mája tohto roku, riešila zapracovanie pripomienok najmä k odchodom a zhlukovosti spojov z Prednádražia a Linčiaskej.
Zbytočné zastávky?
Súčasťou projektu bolo aj zriadenie troch nových zastávok na Sladovníckej, Bottovej a Hlbokej ulici. Ich vybudovanie vrátane prístreškov vyšlo mesto na takmer 128-tisíc eur. Opýtali sme sa preto, či ich ľudia využívajú.
„Zastávky sú cestujúcimi využívané dostatočne. Zastávka na Ulici Jána Bottu je občanmi využívaná prevažne na vystupovanie,“ informovala Jana Gmitterová z komunikačného odboru mestského úradu.
Názory Trnavčanov na facebookovej stránke našich novín sú však iné. „A tie zastávky na Hlbokej, to zas kto zarobil? Veď tadiaľto nič nejde... Na posmech,“ píše Stano. Podľa grafikonu zastávky na Hlbokej obsluhujú linky 12, 13, 14 a 15, ktorými sa dá dostať priemerne raz za hodinu na Kopánku, Linčiansku, a Bottovu, tiež na Družbu, Vozovku, do Modranky a Bieleho Kostola.
Kritické názory
Práve hodinové intervaly sú pre viacerých cestujúcich dôvodom, prečo autobusy v Trnave nevyužívajú. „Optimalizácia MHD urobila veľa pre moje zdravie, pretože odvtedy chodím väčšinou pešo. Keď svoj spoj potrebujem, aspoň najbližšiu pol až trištvrte hodinu nejde. Za ten čas do svojho cieľa prídem aj pešo,“ vyjadril sa Viktor.
Trnavčania volajú aj po lepších informáciách a ohľaduplnejších vodičoch. „Trnave chýba dispečing, kde by sme sa mohli dozvedieť, prečo autobus mešká, či vôbec pôjde. Spoplatnená linka uvedená na zastávkach vám povie len o tom, kedy autobus má odísť zo zastávky, ale nevedia o príčine meškania alebo vynechania spoja,“ píše Pavol. Ten zaznamenal aj problémy pri časoch odchodov, informácie o lístku, čase a karte sa podľa neho zobrazujú na displeji čítacieho zariadenia v autobuse veľmi krátko.
Študent Vladimír upozornil na to, že stále nefunguje ISIC, Tomáš si všimol, že vodiči málokedy počkajú, kým sa najmä starší cestujúci usadia.
