TRNAVA. Viac ako šesťsto rokov majú najstaršie hlinené kachlice, ktoré môžu v týchto dňoch obdivovať návštevníci Balneologického múzea v Piešťanoch. Až do konca novembra je vo výstavných priestoroch Vily Liska verejnosti prístupná výstava Hrejivé čaro hliny, ktorej kurátorom je historik Andrej Bolerázsky.
„Na výstave je umiestnené veľké množstvo kachlíc. Mnohé sa však našli počas archeologických výskumov a sú zachované vo fragmentárnom stave.
Najstaršie vystavené kachlice z historickej zbierky Balneologického múzea sú z konca15. azačiatku 16. storočia, najmladšie sú ukážky kachlíc zo secesných kachľových pecí z konca19. azačiatku 20. storočia a kachlice funkcionalistického charakteru z obdobia medzi dvoma svetovými vojnami,“ hovorí riaditeľ múzea Vladimír Krupa.
Mladá zbierka
Kachlice začali v múzeu systematicky zbierať až v 90. rokoch minulého storočia a základy zbierky položil pracovník múzea Marián Klčo. Ten roky sledoval rozličné výkopové práce, najmä vo Vrbovom. „Práve odtiaľto sa mu podarilo zachrániť množstvo kachlíc a ich úlomkov.
Ďalšie pochádzajú z archeologických prác vyvolaných stavebnou činnosťou v piešťanskom regióne,“ povedal Krupa s tým, že kachlice sa našli aj v katastroch obcí Lančár, Trebatice či Chtelnica. Pochádzajú však aj z interiérov zrúcanín hradov Tematín či Beckov a meštianskych a šľachtických obydlí.
Kachlice z fary
Na výstave sú podľa riaditeľa zastúpené rôzny typy kachlíc -miskovité, komorové, rímsové, niektoré sú glazované, iné neglazované.
„Jednými z najkrajších sú komorové kachlice s motívom Sv. Martina na koni a žobráka, ktoré pochádzajú z archeologického výskumu. Pôvodne tvorili súčasť kachľovej pece v interiéri fary v obci Lančár,“ povedal Krupa, podľa ktorého je tento motív výzdoby kachlíc na Slovensku ojedinelý.
Kachlice sa používali na stavbu kachľových pecí, ktoré svojou výzdobou často tvorili honosný doplnok interiérov rôznych typov obydlí - od hradných palácov, meštianskych domov, šľachtických kúrií a kaštieľov až po budovy fár, či obydlia remeselníkov.
Autor: LEN
