TRNAVA. V tesnej blízkosti vodného zdroja, ktorý podľa čitateľa našich novín zásobuje celú obec pitnou vodou, je bioplynová stanica na spracovanie biomasy, z ktorej sa vyrába bioplyn. Vstupnou surovinou je siláž z kukurice, obilia či trávy a hnojovice.
„V blízkom okolí vodného zdroja to neustále smrdí po močovke. Je vôbec možné také niečo prevádzkovať tak blízko prameňa?,“ pýta sa v maile.
S podnetom z Ružindola sme oslovili Emila Kosmála z Obvodného úradu životného prostredia v Trnave. Po prvom telefonáte prisľúbil, že to osobne preverí. Po týždni sa nám ozval. „V prvom rade musím upozorniť čitateľa, že nejde o vodný zdroj ale o vodojem. Pitná voda, ktorou sa zásobuje Ružindol, pramení neďaleko Bieleho Kostola,“ vysvetľuje Kosmál s tým, že kvalitu vody prevádzka stanice nijako neovplyvňuje.
Miestnu bioplynovú stanicu spustili v rámci platných právnych predpisov na základe súhlasu oddelenia ochrany ovzdušia obvodného úradu ešte v apríli 2012. „Takže otázky ohľadne kontaminácie vody sú irelevantné,“ dodáva Kosmál s tým, že znečistenie pitnej vody vo vodojeme z bioplynky je nemožné.
V bioplynovej stanici sa môže denne spracovať až 90 ton surovín. „Riadenou anaeróbnou fermentáciou vzniká bioplyn, ktorý sa pomocou generátora premieňa na elektrickú energiu a druhotný produkt – teplo. Teplo je využité na vykurovanie objektov areálu. Elektrická energia je dodávaná do verejnej siete,“ spresňuje Kosmál.
Znečisťujúce látky, ktoré vznikajú v priebehu prevádzky bioplynovej stanice v Ružindole, sa v zákonom stanovených množstvách vypúšťajú do ovzdušia.
