TRNAVA. Čiastočná rekultivácia mestskej skládky na Zavarskej v Trnave vyjde viac, ako sa predpokladalo.
„Vysúťažená“ cena v elektronickej aukcii sa zvýšila približne o dvestotisíc eur. Namiesto pôvodných 503-tisíc tak radnica zaplatí viac ako 700-tisíc eur. Dôvodom sú práce navyše.
Rekultivovala sa iba časť skládky s rozlohou približne 26-tisíc metrov štvorcových. Elektronickú súťaž vyhrala firma Vion zo Zlatých Moraviec.
Podľa viceprimátora Bystríka Stanka bolo dôvodom zvýšenia pôvodnej ceny, že skládka nemala požadovaný tvar.
Zhotoviteľ si naúčtoval za práce naviac
„Každá skládka pracuje, bolo tam niekoľko požiarov, muselo sa to celé prebagrovať. Nesedela ani výška skládky. Bolo potrebné dať to do požadovaného stavu,“ vysvetľuje viceprimátor, ktorý je zároveň štatutárnym zástupcom mesta v spoločnosti A. S. A.
Tieto práce si zhotoviteľ naúčtoval. Skládku nanovo zamerali, pomocou mechanizmov upravili na potrebnú výšku i šírku. Časť odpadu sa musela vyviezť. Navyše sa tam dorábali aj odvetrávacie šachty, ktoré v pôvodnom projekte rekultivácie neboli zahrnuté. „Tieto úkony zdvihli samotnú cenu. Nie je to chyba prevádzkovateľa skládky ani mesta. Vzniklo to jednoducho tým, že skládku nikto podľa pravítka nevyrovná,“ dodáva Stanko, ktorý upozorňuje, že peniaze navyše nezaplatia daňoví poplatníci.
Všetko, vrátane celkovej rekultivácie, sa hradí z účelovej rezervy, ktorú si musí každá skládka vytvárať podľa zákona. „Tie peniaze sa nedajú použiť na nič iné, iba na výdavky spojené s prevádzkou skládky,“ pokračuje Stanko.
Účelová rezerva vzniká tak, že z každej tony odpadu sa na tento účet odvádza určitá suma. „Dá sa povedať, že to zaplatíme z peňazí, ktoré si skládka sama zarobila,“ spresňuje Stanko. Z tohto účtu vraj nevybrali všetko, ešte tam zostalo dosť peňazí, ak by sa niečo stalo.
Tvar skládky v projekte bol iný ako v skutočnosti
Ľudovít Púček, riaditeľ trnavskej spoločnosti A. S. A, ktorá mestskú skládku prevádzkuje, nám v telefonickom rozhovore potvrdil, že geodetické zameranie vykonávajú iba raz do roka. „My nie sme stavebná firma, aby sme to mohli robiť častejšie,“ hovorí Púček.
S mestom aktívne komunikujú, o každom kroku sa navzájom informujú. „Celé to vzniklo tak, že v projekte bol požadovaný tvar, ale nikto neriešil, aký bol skutočný stav skládky. Preto sa to nakoniec muselo celé upravovať,“ hovorí Púček.
Mesto si podľa neho už rekultivovanú skládku prevzalo. Približne 400 tisíc ton komunálneho odpadu uzatvorili ílovou zeminou, vodotesnou fóliou a bežnou zeminou, na ktorej bude rásť tráva a kríky. Výsadbou sa prihliada na estetické hľadisko, má začleniť skládku do okolitého prostredia. K
apacita mestskej skládky na Zavarskej má postačiť minimálne na ďalších trinásť rokov. To, koľko rokov bude mestská skládka ešte fungovať, závisí podľa Púčeka od viacerých faktorov.
„Pokiaľ by sme zobrali množstvo uloženého odpadu za rok 2012 ako hodnotu aj pre budúce roky, tak by mala vydržať ešte asi trinásť rokov. Reálne však rátame s dlhším časovým obdobím,“ konštatuje. Dôvodom sú nové technológie a možnosti spracovania najmä komunálneho odpadu. Koncom minulého roka na Zavarskej spustili linku, ktorá vytriedi približne tridsať percent odpadu.
Pred rekultiváciou
Po rekultivácii
Rekultivácia skládky v Trnave
Namiesto pôvodných 503-tisíc eur radnica za ňu zaplatí viac ako 700-tisíc eur.
Účelom uzavretia a rekultivácie skládky je zamedzenie produkcie skládkových priesakových vôd pod zrekultivovanou časťou skládky, bezpečný odtok a odvedenie zrážkovej vody z povrchu telesa skládky, zaistenie stability telesa skládky, odvedenie skládkových plynov z priestoru skládky. Rekultivačná vrstva je vysoká asi1,8 metra, pozostáva z minerálneho tesnenia, špeciálnych tesniacich fólií a zeminy s humusom pre sadové úpravy. Tesniace vrstvy sa napoja na tesnenia, ktoré sú pod skládkou a obrazne „zabalia“ všetok odpad tak, že tam už neprenikne zrážková voda.
(PB)
