HOLÍČ. Pri potulkách Holíčom, mestom plným kultúrnych, historických a technických pamiatok, zaujmú snáď každého obrovské kamene, umiestnené za budovou bývalej manufaktúry na výrobu fajansy. Symbolicky usporiadané do tvaru slnečných hodín vzbudzujú v ľuďoch záujem, zvedavosť, rešpekt.
Pri stavbe sídliska
Pôvod kameňov je dôvodom večných dohadov laickej i odbornej verejnosti, čím sa stávajú veľkým lákadlom pre turistov.
Obrovské kamene objavili v zemi pri budovaní sídliska SNP v roku 1988. Časť z nich sa podarilo zachrániť vďaka niekoľkým nadšencom na čele s etnológom Rudolfom Iršom, ktorý hneď pri objave vyhlásil, že ide o menhiry. Nález vyfotografoval, zdokumentoval a zverejnil v knihe Kamene zabudnutého času.
Z textu od Rudolfa Iršu sa dozvedáme, že na pahorku nad sídliskom SNP sa do roku 1988 nachádzala praveká kruhová svätyňa – rondel. Tvorili ju dve priekopy, ktoré boli hlboké asi päť a široké sedem metrov. Zničili ich práve pri výstavbe menovaného sídliska.
Takmer sedemmetrová skala
V teréne sa dodnes zachovala približne len jedna pätina pôvodných priekop a dvadsaťdva kameňov z jedného kultového objektu. Kamene uložené v lapidáriu, kam boli prevezené z miesta nálezu, pochádzajú z jednej kultovej stavby zo severozápadnej časti rondelu, ktorá bola tvorená dvadsiatimi piatimi kameňmi. Tie boli usporiadané vo dvoch kruhoch.
Vonkajšia priekopa rondelu mala priemer šesťdesiat metrov. Medzi priekopami bolo osem kamenných kruhových kultových stavieb a jedna stavba bola v strede. Rondely sú v strednej Európe datované do obdobia pred 5 500 až 6 500 rokmi.
Hlavný idol tvorí kameň, ktorého celková výška je 6,8 metra, pričom nad zem vyčnieva 4,5 metra. Je zdobený symbolmi vysekanými do jeho prednej strany a sieťou čiar, symbolov a zvyškom malieb aj na ostatných stranách. Najvýraznejšie sú sekané vyobrazenia nástrojov, ktorých je viacero.
Najzreteľnejším je čakan-kladivo alebo sekera v strede kameňa, pod ním hák či radlo. Vľavo od čakana–kladiva je koleso – známy symbol božstva. Ide o atribúty Najvyššej sily, ktorá bola v tomto objekte uctievaná. Slovania ju v stredoveku nazývali Perún – Parom alebo Veles.
FOTO: INGRID SOCHOROVÁ
