Nový kurz o spustia V Trnave v januári. Projekt pomáha rozbiehať profesor z Washington & Lee University James Moliterno.
TRNAVA. Otázka právnickej etiky sa u nás dostane aj na akademickú pôdu - Katedra ústavného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity ju začne od letného semestra vyučovať.
Projekt pomáha rozbiehať profesor z Washington & Lee University James Moliterno. Hovoril o ňom na podujatí Slepá spravodlivosť - etické dilemy právnikov občianskeho združenia Manageria, ktorého poslaním je výchova mladých ľudí v schopných a slušných lídrov.
"Trnava spustí nový kurz o etike v práve v januári. Verím, že nasledovať budú ďalšie právnické fakulty. Kurz o právnickej etike považujem za veľmi dôležitý. Slovensko tak môže vychovať lepších právnikov, sudcov i lídrov,“ povedal Moliterno pred vyše stovkou študentov a hostí v auditóriu Právnickej fakulty UK v Bratislave.
Moliterno je profesorom na rôznych univerzitách a už 33 rokov učí právnu etiku po svete. Téme sa venoval vo vyše 10 krajinách. Pôsobil napríklad v Gruzínsku, Srbsku, Arménsku, Kosove, Indonézii, Thajsku, Číne i ČR a dnes pomáha rozbiehať vyučovanie etických princípov aj na Slovensku.
Precvičia aj aktuálne dilemy právnikov
Kurz právnickej etiky budú v Trnave viesť americkým spôsobom vyučovania. "Nepôjde len o teóriu, ale aj o praktické precvičovanie konkrétnych a aktuálnych etických dilem právnikov a právničiek," vysvetlila Lucia Berdisová z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave.
Vyučovanie bude interaktívne a nepovedie ho len jeden človek, ako býva na školách zvykom. Do vedenia kurzu sa zapoja traja prednášatelia, pričom jednou z nich je aktívna advokátka a ďalší vyučujúci má tiež praktické znalosti z tejto oblasti. V prvom roku bude právnická etika povinne voliteľným predmetom.
Moliterno na akcii Slepá spravodlivosť - etické dilemy právnikov hovoril aj o sudcovskej nezávislosti, ktorá by mala sudcom umožniť nezávislé a férové rozhodovanie bez zásahov. Podľa neho však zároveň nesmie byť ich štítom pred kritikou verejnosti či trestnými činmi. Sudcovská nezávislosť je vnímaná verejnosťou ako problém, upozornil ďalší rečník podujatia riaditeľ Justičnej akadémie vo Veľkej Británii a sudca John Phillips.
"Jednotliví členovia súdneho stavu musia byť navzájom nezávislí a odolní voči zásahom zvonka. Niekedy o prípadoch diskutujem s kolegami, konzultácia pomáha, ale finálne rozhodnutie musí byť nezávislé a principiálne,“ povedal sudca Phillips.
Čaputová: Zmena musí prísť zvnútra
Podľa advokátky Zuzany Čaputovej, známej ako právničky zastupujúcej občanov v kauze proti skládke v Pezinku, je zásadný rozdiel medzi občanmi a právnikmi v rozsahu právomocí. Čaputová tvrdí, že u nás sú etika a právo akoby dva paralelné svety a verejnosť je z neprichádzajúcich zmien už frustrovaná, čo sa prejavuje vyše 70-percentnou nedôverou občanov v súdnictvo.
„Chýba nám význam hodnôt a dôvera v hodnoty. Ale najmä, existuje veľká tolerancia k neetickému správaniu . Ak sa udeje exces, systém to ignoruje, vytesní. Je to špecifické pre nás a ostatné postsocialistické krajiny. Netýka sa to len verejnosti, ignorácia k nezákonnému konaniu je typická aj pre sudcov a právnickú obec“, povedala Čaputová. Podľa nej zmena k lepšiemu nenastane prebudovaním systému, ale udiať sa musí predovšetkým zvnútra v samotných právnikoch či v sudcovskom stave.
U poslucháčov zisťovali online spätnú väzbu publika prostredníctvom špeciálnej aplikácie v mobilných telefónoch. Ako informoval Sergej Danilov zo združenia Manageria, až 67 percent z hlasujúcich na otázku, či sú naši sudcovia nezávislí od externých tlakov, odpovedalo, že skôr nie. Ďalších 31 percent označilo odpoveď určite nie a len 3 percentá sa vyjadrili, že naši sudcovia dokážu tlakom odolať.
