HLOHOVEC. Pamätnú tabuľu k 900. výročiu prvej písomnej zmienky o Hlohovci odhalia 27. septembra na Námestí sv. Michala.
Na travertínovom kvádri je vytesaný znak mesta s číslicou 900, na pamätnej doske text pripomínajúci, že "kráľovský hrad Hlohovec, prvýkrát spomínaný v Zoborskej listine v roku 1113 (v označení Golguz), sa zrodil nad starým riečnym brodom pri obchodnej ceste spájajúcej Považie s Ponitrím ako súčasť obrannej pohraničnej línie na rieke Váh. V 12. 13. storočí bol sídlom komitátu. Rovnomenná podhradská obec bola sídlom hradných služobníkov jobagiónov".
TASR informoval riaditeľ hlohovského Vlastivedného múzea Jozef Urminský.
Odhalenie pamätnej tabule sa uskutoční v rámci otvorenia tradičného Michalského jarmoku a je súčasťou celoročných osláv tohto výročia mesta.Tie vyvrcholili v sobotu 21. septembra slávnostným historickým sprievodom a bohatým kultúrnym programom.
Prvé pomenovanie mesta sa v Zoborskej listine z roku 1113 objavuje ako Golguz a obyvatelia hradu ako castellani Golgocienses. V tom čase sa nad rovnomennou osadou vypínal kráľovský hrad, založený 9. storočí a ležiaci na západnej hranici uhorského kráľovstva a zároveň aj hraniciach Nitrianskeho kniežatstva.
Hlohovec mal v tom čase rozsiahlu majetkovú držbu, z čoho vyplýva, že išlo o starobylé sídlo z čias pred vznikom Uhorského kráľovstva pred rokom 1000, kedy sa formovali a vymedzovali majetky ranno-stredovekých šľachtických sídiel a cirkevných inštitúcií.
"Pozostatky pôvodného hradu Golguz dnes ležia pod takmer päťmetrovou vrstvou hliny, sutiny a navážok, ktoré sa vytvorili v okolí terajšieho hlohovského kaštieľa v priebehu deviatich storočí. Hrad sme objavili v rokoch 2009 a 2010 počas výskumu, išlo o mohutné, viac ako tri metre hrubé kamenné múry," uviedol Urminský, ktorý je zároveň archeológom.
Miesto, na ktorom Hlohovčania pamätnú tabuľu osadili, bolo do roku 1776 hlavným cintorínom Hlohovca. Tabuľa svojím vzhľadom kopíruje pomník k výročiu udelenia trhového práva mestečku Nový Hlohovec, ktoré si mesto pripomenulo pred rokom.
