Podľa politológa je to v rozpore s dobrými mravmi, Transparency International zasa tvrdí, že je to úplne v poriadku.
TRNAVA. Na prípad nás upozornil čitateľ, zamestnanec strednej školy, ktorej zriaďovateľom je Trnavský samosprávny kraj. Svoje meno ani názov školy neuvádza zámerne. Kópiu podpisového hárku k petícii na podporu nezávislého kandidáta a súčasného župana Tibora Mikuša, ktorá kolovala medzi zamestnancami školy, priniesol do redakcie osobne.
Podľa našich informácií, podobné tlačivá sa objavili na viacerých školách, ktorých zriaďovateľom je kraj. Anonym sa k záležitosti nechcel príliš vyjadrovať, prezradil iba to, že jeho kolegovia to takmer všetci podpísali, aby sa aj po voľbách mohli vrátiť do práce bez akýchkoľvek zmien.
S otázkami o získavaní podpisov takýmto spôsobom sme oslovili politológa Radoslava Štefančíka, ktorý v súčasnosti pôsobí na Ekonomickej univerzite v Bratislave.
Činnosť v rozpore s dobrými mravmi
„Zákon o voľbách do orgánov samosprávnych krajov upravuje formálne náležitosti podávania kandidátky nezávislých kandidátov prostredníctvom petície podpísanej tisíc občanmi s trvalým bydliskom v príslušnom samosprávnom kraji. Podpisy kandidát zbiera v súlade so zákonom o petičnom práve. Každý má právo pridať na petíciu svoj podpis a naopak, nikto nemôže nútiť iných, aby svoj podpis pridali,“ vysvetľuje na úvod.
Podľa jeho slov, volebná agitácia na školách, či už stredných alebo vysokých, je v podmienkach Slovenska považovaná za činnosť vykonávanú v rozpore s dobrými mravmi.
„Platí to najmä v prípade, pokiaľ vedenie školy nezabezpečí názorovú vyrovnanosť. V prípade vysokých škôl politické strany v zmysle zákona nesmú na akademickej pôde vykonávať politickú činnosť. V prípade stredných škôl nepoznám právnu úpravu, ktorá by priamo zakazovala vystupovať kandidátom na stredných školách počas volebnej kampane,“ dodáva Štefančík.
Aj ďalší politológ si myslí, že z etického hľadiska by sa získavanie podpisov nemalo realizovať v takom prostredí, v ktorom by mohol žiadateľ pôsobiť z pozície moci na tých, od ktorých požaduje podporu.
Priestor na nátlak je tam vždy
„Priamu kampaň robiť nesmie, ale distribuovanie petičných hárkov zákon nezakazuje, ak to nerobí samotný kandidát v rovine predvolebnej agitácie,“ ozrejmuje. Ak to aj nerobí súčasný župan osobne, ale napríklad prostredníctvom riaditeľov škôl, vždy tam existuje priestor na nátlak na zamestnancov.
Úradujúci župan by sa pri zbere podpisov na školách vo svojej pôsobnosti mohol dostať do konfliktu záujmov aj v prípade, ak by zamestnanci školy pociťovali obavu z následkov prípadného odmietnutia petičné hárky podpísať. Politickí funkcionári nemôžu totiž získavať výhody pre seba alebo pre svojich blízkych z titulu svojej funkcie.
„Úspešnému županovi so záujmom komunikovať s občanmi priamo na ulici by však nemalo robiť problém postaviť sa na námestie dvoch či troch miest v kraji a v priebehu niekoľkých dní získať tisíc podpisov aj bez cudzej pomoci,“ myslí si Štefančík.
Spôsob vraj rozhodujúci nie je
Ivan Rončák z Trnasparency International Slovensko nás v danej súvislosti informoval, že pri zbere podpisov ide len o umožnenie kandidovať. Spôsobu získavania podpisov nepripisuje veľký význam.
„V princípe sa tým len odstraňuje znevýhodnenie straníckych kandidátov, ktorí nemusia robiť vôbec nič,“ konštatuje Rončák s tým, že zber podpisov po školách v žiadnom prípade nenarúša právo tajnej voľby. Otázky ohľadne získavania podpisov v školách, ktorých zriaďovateľom je kraj, sme mailom poslali aj Tiborovi Mikušovi. Do uzávierky nám na ne neodpovedal.
Pre agentúru SITA sa však ešte pred týždňom vyjadril, že podpisov už má dosť, nezbieral ich osobne, ale prostredníctvom svojich priateľov.
Ku krajom chýba citová väzba
Podľa politológa Radoslava Štefančíka sú kandidáti na post župana vnímaní ako straníci druhej až tretej kategórie.
Aká býva účasť v regionálnych voľbách?
- Voličská účasť v regionálnych voľbách je na Slovensku mimoriadne nízka. Dôvodov môže byť niekoľko. Obyvatelia nevnímajú reprezentantov samosprávneho kraja ako tých, ktorí rozhodujú o ich bezprostredných problémoch. Doteraz neprebehla dostatočná fiškálna decentralizácia, takže o rozpočtoch pre kraje sa tak či tak rozhoduje na republikovej úrovni. Navyše, názov „samosprávny kraj“ znie príliš byrokraticky, pričom hranice boli vytvorené umelo bez rešpektovania tradičných regiónov, takže obyvatelia si k nim doteraz nevytvorili citové väzby.
Ako vnímajú kandidátov?
- S výnimkou niekoľkých prípadov, kandidáti na županov alebo poslancov kraja sú spravidla vnímaní ako straníci druhej, prípadne tretej kategórie, na ktorých nie je naviazaný elektorát politických strán. V neposlednom rade, niektoré politické strany bez ambície o budovanie stabilných regionálnych štruktúr, regionálnym voľbám nevenujú dostatočnú pozornosť a nemotivujú tak svojich voličov k účasti na voľbách.
Čo vo voľbách do samosprávnych krajov rozhoduje?
- S najväčšou pravdepodobnosťou odporúčania od straníckych centrál a v tomto kontexte voličská disciplinovanosť. Niektoré prípady zvolených županov ukázali, že určite tou hlavnou motiváciou nie je odbornosť a manažérske schopnosti kandidátov. (PB)
