JASLOVSKÉ BOHUNICE. Obec v tomto roku oslavuje 900. výročie prvej písomnej zmienky v Zoborskej listine, ale ani najlepší znalci histórie by v tomto dobovom dokumente názov obce nenašli.
Jaslovské Bohunice totiž existujú iba od roku 1960, keď boli úradne spojené dve susediace obce Jaslovce a Bohunice. Jaslovčanov a Bohuničanov aj dovtedy oddeľovala iba cesta, vedúca do Trnavy. Dedinčania tam trvalo spolunažívali v mieri, mali spoločnú školu i faru, kostol si postavili medzi obcami v strede. A tak administratívny krok povereníctva vnútra nebol pre nich až taký nečakaný.
Len ťažko si asi bolo zvykať, že sa obyvatelia stali občanmi s krkolomným pomenovaním - Jaslovskobohuničania. O 15 rokov ešte k nim pridali aj vzdialenejšie Paderovce. Aj Radošovce, no tie sú od roku 1990 znovu samostatným celkom.
Bohunice patrili podľa dobových záznamov šľachticovi Bohunovi. Jaslovce i Paderovce vznikli pôvodne ako malé osady na pozemkoch obce Bohunice pre potreby jeho rozrastajúceho sa rodu. Jaslovce boli v listinách vedené ako malé Bohunice (villa minor Baganya-rok 1326) a Paderovce ako druhé Bohunice (terra altera Buguna-1229).
Samotné Bohunice menili storočiami svoj názov od villa Bagan (1113), villa Bagonya (1334), cez Bohonitz (1482), Bohunicz (1786) po Bohunice. Výnimkou bol začiatok 20. storočia, kedy mal richtár na úradnej pečiatke maďarský názov Apátszentmihály (1913) podľa patróna obce sv. Michala Archanjela. Lokalitu však ľudia objavili už oveľa skôr, svedčia o tom archeologické nálezy, dokumentujúce osídlenie 4000 až 3000 rokov pred n.l.
