Spomedzi 126 krajín obsadila konečné 6. miesto.
TRNAVA. Jakub Konečný z Piešťan má 19 rokov, prednedávnom zmaturoval na gymnáziu Pierra de Coubertaina a úspešne absolvoval prijímacie pohovory na Masarykovu univerzitu v Brne, odbor Medzinárodné vzťahy a európske štúdie.
Hoci získal zlato na Medzinárodnej geografickej olympiáde v japonskom Kjóte, štúdium na vysokej škole, odbor geografia, ho príliš neláka. Problémom je uplatnenie.
S olympiádami začal už na základnej
Už od malička ho zaujímali mapy, cudzie krajiny, namiesto rozprávkových knižiek listoval v atlasoch. Na základnej škole úspešne prekonal leukémiu, lekári mu odporučili, aby to so športom nepreháňal. Svoju pozornosť preto orientoval inde.
„Súťažne“ sa začal o geografiu zaujímať už na základnej škole, olympiád sa zúčastňoval pravidelne a takmer vždy s úspechom. Vtedy iba na Slovensku. Na gymnáziu v Piešťanoch neskôr pokračoval a v záverečnom ročníku sa dostal cez školské, okresné, krajské a celoslovenské kolá až do finálovej šestky, ktorú pozvali na dve sústredenia na katedru regionálnej geografie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Iba štyria mohli reprezentovať Slovensko na Medzinárodnej geografickej olympiáde v Japonsku pre študentov stredných škôl vo veku 16-19 rokov. Jakub postúpil z prvého miesta. Súčasťou záverečných testov bola aj znalosť angličtiny.
„Kládol sa na to pochopiteľne veľký dôraz. Bez jazyka by to nešlo. Na olympiáde sme mohli používať anglicko- slovenský slovník a mali sme viac času na riešenie úloh ako súťažiaci z anglicky hovoriacich krajín,“ hovorí na úvod Jakub.
Príprava prebehla počas sústredení, zamerali sa na stanovené okruhy. „Bolo to asi pätnásť päťstostranových kníh. Venoval som sa radšej angličtine,“ dodáva. Okruhy tém boli všeobecné - klíma, vulkanizmus, ľadovce či urbanizácia. Úlohy na olympiáde už boli podstatne špecifickejšie, napríklad ako sa globálne otepľovanie prejavuje v Sudáne. „Dostali sme grafy, kde boli zaznačené množstvo zrážok a priemerné teploty. Našou úlohou bolo zistiť, ako sa bude vyvíjať tamojšia klíma v nasledujúcich desaťročiach, súčasťou bolo aj odporučenie vláde, čo by mala robiť, aby tomu predišla,“ opisuje súťažnú úlohu s tým, že to nebolo iba o geografii.
V teréne to bolo tiež zaujímavé
Náročná bola aj práca v teréne. „Vysadili nás v jednej štvrti Kjóta, kde sme mali zhotoviť terénny prierez krajiny, vyrobiť mapu a navrhnúť, ako danú oblasť chrániť pred povodňami. Zamerať sme sa mali na vodné zdroje. Vlastne celá olympiáda bola tento rok zameraná na vodu v krajine,“ hovorí o jednotlivých disciplínach. Podmienky im sťažovali aj značky, ktoré boli iba v japončine, miestni obyvatelia po anglicky toho veľa nenahovorili. Ale vraj boli veľmi milí, ústretoví a vždy sa im snažili všemožne pomôcť. Aj napriek tomu, že nie vždy rozumeli.
„Japonsko ma prekvapilo. Všade je čisto, všetci sa na vás usmievajú, peňaženku si môžete odložiť na ulici a ráno vám ju s úsmevom prinesú. Policajti tu sprevádzajú deti na priechodoch pre chodcov. Je tam taká nízka kriminalita, že tam musia kradnúť asi iba cudzinci,“ s úsmevom konštatuje. Na olympiáde sa zúčastnilo 126 súťažiacich z 32 krajín.
„Medaily na olympiádach tohto typu nie sú iba po jednom kuse, je to určené percentom účastníkov. Zlaté medaily dostalo prvých 7 percent súťažiacich, teda celkovo sa dávalo jedenásť zlatých medailí. Celkový možný počet bodov, ktorý sa dal získať, bol sto. Ja som sa umiestnil so zlatou medailou na 9. mieste a mal som 66,2 bodu. Olympiáda bola veľmi náročná, ako dôkaz poslúži fakt, že celkový víťaz zo Singapuru získal iba o necelých sedem bodov viac,“ vysvetľuje Jakub.
Ďalší členovia slovenského tímu, Michaela Kolcunová z Košíc, získala striebro, Peter Kicko zo Žarnovice bronz, Ľubomír Tekeli zo Spišskej Novej Vsi zostal bez medaily. Ide zatiaľ o najúspešnejšiu slovenskú výpravu v geografii. Vďaka nej sme skončili na celkovom 6. mieste. Zvíťazili Rumuni.
O výbere vysokej rozhodlo uplatnenie po štúdiu
Hoci získal zlato, geografiu ďalej študovať nechce. Priznal však, že ak by sa mal rozhodovať o vysokej po olympiáde, možno by to skúsil. Teraz ju berie ako koníček. „Zaujímam sa skôr o jazyky, baví ma dejepis. U nás sa štúdium geografie vníma ako niečo, čo si vyberie iba ten, čo nevie, čo by chcel študovať. Pri mojom výbere zavážilo aj uplatnenie na Slovensku. Skončiť ako učiteľ či pôsobenie na nejakej fakulte ma moc neláka,“ rozoberá. Naopak Medzinárodné vzťahy majú podľa jeho slov podstatne širší záber. Aj platové ohodnotenie v zamestnaní.
„Navyše budem mať zrejme väčšiu možnosť vďaka práci cestovať,“ uvažuje. Doteraz sa jeho cestovateľské sny plnili iba v rámci letných dovoleniek, najväčším zážitkom bol jednoznačne pobyt v Japonsku. „Rád by som v budúcnosti pracoval pre firmu či úrad, ktoré by pôsobili v zahraničí. Ale tak, aby som sa mohol vracať domov,“ premýšľa.
V budúcnosti by rád navštívil Írsko, Island a Nórsko. „Exotika ma moc neláka, ja som Európan a najradšej som na starom kontinente. Neviem si ani predstaviť, že by som žil mimo neho,“ uzatvára zlatý medailista z Japonska.
