Chýba aj záujem vedenia automobilky PSA.
TRNAVA. Do automobilky PSA na periférii Trnavy, ktorá zamestnáva viac ako 3 tisíc ľudí, nevedie žiadny cyklochodník. Väčšina zamestnancov je tak odkázaná na vlastné motorové vozidlá či autobusovú dopravu.
Tí, ktorí sa rozhodnú ísť bicyklom, riskujú. Musia totiž „prekonať“ obchvat. Dá sa ho aj podísť. Skratka však vedie cez koľajisko hlavnej železničnej trate Trnava- Košice. Na danom úseku cyklistov často čaká hliadka železničnej polície.
Chodíme viacerí na jednom aute
Zamestnanci PSA najčastejšie dochádzajú do práce vlastným vozidlom. „Chodíme viacerí na jednom aute. Počas týždňa sa meníme, vždy niekto ďalší zoberie auto,“ tvrdí nemenovaný zamestnanec PSA. Rovnako dochádzajú mnohí ďalší.
Zamestnanci chodia do závodu trasou, ktorá vedie cez koľajisko. Obchvatu sa radšej vyhýbajú. FOTO: AUTOR
„Na zmene nás pracuje okolo tridsať. Ani jeden z mojich kolegov nedochádza na bicykli,“ hovorí ďalší zamestnanec, ktorého vozí do práce kolegyňa. Spoločne sa potom skladajú na benzín.
„Na bicykli by som určite neriskoval. Cez obchvat to je nebezpečné. Prejsť ho cez križovatku so Zavarskou je možné iba s riadnou dávkou odvahy,“ pokračuje.
Navyše, v čase výmeny pracovných zmien, býva na obchvate hustá premávka. Cyklochodník by uvítali všetci z opýtaných.
Ján dochádza na bicykli do fabriky takmer každý deň, v závislosti od počasia. Z Trnavy mu to zaberie asi dvadsať minút. Ale nie po obchvate.
Ako mnohí ďalší, aj on si skracuje cestu cez koľajnice. „Okrem toho, že po obchvate je to oveľa dlhšie, v prvom rade, je to neporovnateľne nebezpečnejšie. Vyhýbam sa mu, ako sa len dá,“ dodáva. Podľa jeho slov, pri koľajniciach sa často schovávajú hliadky železničnej polície, ktoré okoloidúcich cyklistov pokutujú.
„Kolega dostal desať eur pokutu. Vraj tam stávajú pravidelne, vždy keď sa menia pracovné zmeny. Mne sa to ešte nestalo,“ pokračuje.
Bezpečnú cyklotrasu, vedúcu až do fabriky, by uvítali najmä Trnavčania zamestnaní v PSA. Podľa nemenovaného zdroja zo závodu, zamestnanci to vraj vedeniu navrhovali už dávnejšie, chýbal však záujem. Naše otázky ohľadne cyklochodníka hovorca PSA niekoľko týždňov ignoroval.
Podnet z automobilky doposiaľ neevidujú
Hovorca trnavskej radnice Pavol Tomašovič nám prezradil, že od založenia fabriky neevidujú od vedenia oficiálny podnet na zhotovenie cyklochodníka. Mesto už dávnejšie vyvíjalo snahu, vzhľadom na stovky Trnavčanov, ktorí tam pracujú. Záujem však upadol, kameňom úrazu sa stalo železničné priecestie. „Premýšľalo sa nad osadením závorového systému,“ opisuje Tomašovič.
Vzhľadom na fakt, že ide o modernizovanú trať, kde sa zvýšila rýchlosť vlakov až na 160 km/h, závorový systém pre cyklistov na danom úseku nie je podľa Ivany Strmeňovej z odboru komunikácie Generálneho riaditeľstva Slovenských železníc, možné vybudovať. „Križovanie na takto modernizovaných tratiach je možné iba mimoúrovňovo,“ dodáva Strmeňová.
O stavebné povolenie mesto nepožiadalo
Jediným možným riešením je cyklochodník previesť cez násyp mostu. Do finančne náročnej akcie sa mestu ale príliš nechce. Administratívne to riešili ešte pred šiestimi rokmi.
„Vyjadrovali sme sa pre mesto Trnava k dokumentácii pre územné rozhodnutie stavby v marci 2007,“ tvrdí Zuzana Hromcová, hovorkyňa Slovenskej správy ciest (SSC). Súhlasili s jeho vydaním za nasledujúcich podmienok.
„Osadenie lávky pre cyklistov je potrebné navrhnúť tak, aby priemet tejto lávky bol minimálne jeden meter od cesty. Nakoľko cyklochodník je navrhnutý v ochrannom pásme cesty, je potrebné si vyžiadať výnimku zo zákazu činnosti v ochrannom pásme,“ píše v maile Hromcová.
Územné rozhodnutie vydali v októbri 2007 s platnosťou na 2 roky. O stavebné povolenie mesto v stanovenom limite nepožiadalo, rozhodnutie už teda platné nie je. „Nemám informácie o tom, že by stavebné povolenie bolo vydané,“ dodáva Hromcová.
Okrem peňazí a železničnej trate zápasí cyklochodník ešte s ďalším problémom. Chýba majetkovoprávne vysporiadanie dotknutých súkromných pozemkov.
„Všetko je však o rokovaniach, nebránime sa tomu, ale vzhľadom na finančne náročnú investíciu mimoúrovňového riešenia, bez finančnej pomoci iných zainteresovaných, či už štátnych alebo podnikateľských subjektov, je vybudovanie tejto trasy v najbližšom období nereálne,“ uzatvára Tomašovič.
