Pravidelní, prevažne starší darcovia krvi v Piešťanoch vymierajú. V poslednom období sa situácia zlepšuje. Počet mladých pomaly rastie.
PIEŠŤANY. V stredu ráno o siedmej prichádzam na hematologickotransfúzne oddelenie Nemocnice A. Wintera v Piešťanoch. Blúdenie a hľadanie oddelenia v útrobách nemocnice zažívajú zrejme iba prvodarcovia. Neistotu strieda pohoda hneď pri prvom kontakte s personálom. Dobrý deň prajem, vaše meno, občiansky poprosím, ste prvodarca? Séria otázok a dotazník, ktorý päť minút krúžkujem.
Zišlo sa tu viac ako dvadsať darcov, prevládali muži v rokoch, prišlo aj niekoľko mladých a žien okolo štyridsiatky. Na chodbe panuje uvoľnená nálada, všetci navzájom komunikujú. Podľa čísel volajú do ambulancie, kde sestra odoberie krv na rozbor. Nasleduje meranie tlaku a po pár minútach z miestnosti so štyrmi posteľami volajú ďalšie sestry: pravá ruka môže, prípadne, kto ide na ľavú? Darcovia si môžu vybrať z ktorej ruky im potečie, rozhodujú sa väčšinou po odporúčaniach pri odbere.
Samotný odber krvi je bezbolestný. Uvoľnený na ležadle sledujem cez okno čajky. Po jeho skončení si ešte chvíľu posedím, vraj pre istotu. A na záver si v nemocničnej jedálni pochutnávam na dvoch párkoch, ktoré po odbere chutia neskutočne.
Pravidelní darcovia vymierajú
Daniela Klepancová, primárka hematologického- transfúzneho oddelenia nemocnice v Piešťanoch pre náš týždenník uviedla, že pravidelní starší darcovia postupne vymierajú, mladých je málo, aj keď v poslednom období nastal posun. „Oslovila som preto riaditeľov stredných škôl a tá spolupráca sa nám osvedčila,“ dodáva s tým, že niektorí študenti to brali aj ako možnosť uliať sa zo školy. Ale našli sa aj takí, čo si uvedomovali, o čo vlastne ide.
„Potrebujeme nových darcov. Krvi je vo všeobecnosti málo. Stúpa počet pacientov, ktorí ju potrebujú. Je tam obrovský nepomer. Dopyt prevyšuje ponuku,“ vysvetľuje primárka. Problém s ubúdaním darcov vidí aj v legislatíve. V minulosti mali darcovia jeden deň voľna, ale teraz iba čas nevyhnutný na odber. Niektorí zamestnávatelia to ani neakceptujú, kto chce ísť darovať, musí si zobrať dovolenku. „Ten deň voľna, to je taká aj úcta k darcovi, že má možnosť sa zregenerovať,“ myslí si Klepancová.
Darcovi kompletne vyšetria krv
Na telo darcu odber takmer pol litra krvi (450 ml ) nijako nevplýva. „Kostná dreň má vynikajúcu regeneračnú schopnosť a znásobí svoju intenzitu. V priebehu niekoľkých dní sa krvný obraz upraví,“ spresňuje primárka s tým, že v minulosti sa púšťanie žilou využívalo pri rôznych ochoreniach.
„Ide aj o akúsi formu prevencie, krv každého darcu vyšetríme, vyhodnotíme pečeňové testy, zistíme, či nemá náhodu žltačku, HIV či syfilis,“ dodáva. Darcovia si podľa jej slov skôr pochvaľujú, že odbery robia ich telu dobre.
Muži môžu darovať krv s odstupom 2 mesiacov, ale maximálne 4-krát do roka. Ženy s odstupom 3 mesiacov, ale maximálne 3-krát do roka. Darca jediným odberom krvi môže zachrániť 2 až 3 ľudské životy.
Zaujímavosti o krvi
Ani najmodernejšia medicína nepozná jej plnohodnotnú náhradu. O tom, aká je krv dôležitá a že môže zachrániť ľudský život, vedeli lekári už dávno. Zrejme prvý dokumentovaný pokus o liečenie formou transfúzie krvi sa uskutočnil ešte v 15. storočí, kedy sa snažili zachrániť život pápežovi Innocentovi VIII. Súčasná podoba existuje zhruba 60 rokov a stále sa vyvíja, aby „nová“ krv pre príjemcu bola čo najbezpečnejšia. Niektorí vedci veria, že darca sa darovaním krvi zbavuje nadmerného železa v krvi, čím si znižuje riziko srdcovo-cievnych ochorení. Lekárska verejnosť je zatiaľ k tomuto názoru skeptická a potrebuje, aby prebehlo ešte niekoľko výskumných štúdií. Určite však darovanie krvi nie je pre darcu nebezpečné, na tom sa zhodnú ako vedci, tak aj lekári.
Autor zaujímavostí je lekár
