TRNAVA. Botanickú záhradu na Botanickej ulici na Prednádraží v Trnave sprístupnili minulý piatok (24. mája). Otvorená je každý deň, od deviatej do šiestej večer, od apríla až do októbra. Zadarmo.
Stovky vzácnych drevín z rôznych kútov sveta si návštevníci môžu prezrieť zblízka, smú chodiť po tráve, dokonca si v nej môžu urobiť piknik. Povolený je aj vstup pre štvornohých miláčikov, podmienkou je, že ľudia odnesú ich exkrementy. Nič viac.
Dobrovoľníci s vlastným náradím
Záhradu založili ešte v roku 1967, jej pôvodný názov bol „Botanická záhrada Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Trnave“.
Od roku 1986 pustla, v roku 1995 dokonca podľa novelizovanej legislatívnej úpravy de facto zanikla. S jej obnovou začali nadšenci ešte pred siedmymi rokmi.
„Keď sme v roku 2006 začínali s našimi predstavami, ktoré ani zďaleka neboli až také odvážne, mnohí nám možno ani neverili, že to zvládneme. Je to zásluha všetkých dobrovoľníkov, ktorí v záhrade odpracovali stovky hodín bez nároku na honorár. Mnohí si dokonca priniesli vlastné náradie,“ hovorí na úvod Kristína Gerulová z Katedry enviromentálneho inžinierstva Materiálovotechnologickej fakulty STU v Trnave.
Pred....
A po....
V areáli záhrady je momentálne viac ako 300 druhov rôznych drevín, za posledných sedem rokov pribudlo približne 70 nových stromov.
„Môžem spomenúť napríklad ľaliovník tulipánokvetý, ktorého listy majú tvar lýry a kvety pripomínajú tulipány, cercidovník japonský, ktorého tlejúce listy na jeseň majú voňať po perníkoch, judášovec strukový, ktorý je špecifický tým, že kvitne priamo na kmeni.
Vysadili sme ale aj sekvoju vždyzelenú či metasekvoju čínsku. Ďalej tisovec dvojradý a novinkou je aj dub mexický, ktorého nákup sme realizovali z posledného grantu nadácie SPP a ekofondu - program SPPolocne pre Slovensko,“ dodala Gerulová s tým, že k jej favoritom patria hlavne pôvodné dreviny. Dodnes sa v záhrade zachovali sekvojovce mamutie, céder himalájsky či korkovník amurský.
Plánujú aj 3D prehliadku
Z posledného grantu zrekonštruovali náučný chodník. Každá drevina v záhrade má svoju tabuľku so základnými údajmi. Za sedem rokov revitalizácie získali z grantov takmer 42 500 eur.
„Finančne prispeli viaceré grantové organizácie. Peniaze sme použili najmä na mechanizmy a výsadbu. Všetku ostatnú prácu odviedli dobrovoľníci zadarmo,“ spresňuje Gerulová.
V blízkej budúcnosti by chceli záhradu zaznačiť do google maps, plánujú aj 3D prehliadku. „Časom budeme otvárať brány aj pre rôzne akcie, možno výstavy, ale to ukáže až čas a záujem. Nevzdali sme sa myšlienky časom požiadať o oficiálny názov- arboretum,“ uzatvára Gerulová.
Z histórie záhrady
Zámer, výstavba botanickej záhrady, vznikol v máji 1966 pričom Botanická záhrada bola oficiálne založená o rok neskôr s výmerou plochy 1,4 ha. Jej pôvodný názov bol „Botanická záhrada Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Trnave“ a bola podriadená vedeniu Katedry prírodopisu.
V roku 1970 tvorilo plochu botanickej záhrady približne 3,37 ha. V roku 1974 bola botanická záhrada zapojená do sústavy botanických záhrad v ČSSR. Nebola však sprístupnená verejnosti, slúžila len pre vedeckú činnosť. V roku 1986 po presťahovaní Pedagogickej fakulty UK do Bratislavy sa stala súčasťou Materiálovotechnologickej fakulty STU v Bratislave so sídlom v Trnave.
Došlo k úpadku hlavných funkcií botanickej záhrady. Neobnovením štatútu podľa novelizovanej legislatívnej úpravy v roku 1995 došlo k jeho zániku.
V roku 2006 Materiálovotechnologická fakulta STU pristúpila k postupnej revitalizácii bývalej Botanickej záhrady v Trnave a jej sprístupňovaniu verejnosti.
