SUCHÁ N. PARNOU. Sušania nemajú k dispozícii o svojej obci starší písomný údaj ako listinnú zmienku z roku 1251 o predaji tamojších pozemkov. Archeológovia však dokázali, že lokalita pri potokoch Podhájsky a Parná bola osídlená už v neolite a vykopávky potvrdili aj rímsko-barbarské sídlisko.
Vznik sídla, ako ho poznáme dnes, sa zatiaľ odborníkom nepodarilo určiť, avšak jeho názov Suchá však asi nesúvisí s nedostatkom vody v lokalite, veď to by nedovoľovalo založiť prosperujúce a dodnes bohaté vinohrady.
V roku 1296 mala obec názov Zuh. Patrila vždy panstvu na Červenom Kameni, v roku 1536 už bola mestečkom. Podľa starostky Daniely Balážovej svedčia o tom aj udelené práva na usporiadanie jarmokov z rokov 1639 a 1809 a tiež napríklad pranier pre nespratníkov, ktorý doteraz stojí v centre Suchej nad Parnou a počas revitalizácie centra obce v roku 2012 sa dočkal svojej obnovy.
V obci sa nachádza aj viac historicky významných objektov, napríklad Farský kostol sv. Martina z Tours, sochy a kríže, kaplnka Návštevy Panny Márie v Ružovej doline pri soche sv. Urbana, patróna viníc a tiež kaplnka sv. Floriána. Do roku 1952 bol v Suchej nad Parnou renesančný kaštieľ, ktorý zbúrali a nahradili ho stavbou základnej školy.
Synonymom Suchej nad Parnou je víno, román Červené víno a tiež priehrada nad obcou. Vinohrady trnavských mešťanov boli v obci už v 14. storočí. Pre niektoré neoprávnené zásahy panovník Ľudovít I. v roku 1365 listinou prikázal zemepánom Červeného Kameňa, Svätého Jura a Modry, aby nerobili prekážky pri obrábaní vinohradov a zbere úrody.
Červené víno, známy román rodáka Františka Hečka, ktorý sa dostal do povedomia aj vďaka televíznemu spracovaniu, čerpá zo sušianskych reálií a verne opisuje atmosféru svojej doby. Pokračovaním a zviditeľňovaním obce je nové vinárstvo Terra Parna a rozvíjajúce sa Víno Magula.
Obe vinárstva získali mnohé ocenenia za kvalitu dorábaných vín u nás aj v zahraničí a obec je právom hrdá na ich úspechy. A priehrada Suchá je v súčasnosti vyhľadávanou zónou odpočinku a rybárčenia.
