Čo ich prekvapilo a čo sa im páčilo najviac?
TRNAVA. Michal, Juraj, Peťa a Filip. To sú mená štyroch mladých odvážlivcov, ktorým sa podaril husársky kúsok. Na Fiate 126P a Fiate 127 zdolali viac ako 1700 kilometrov a prešli štyri krajiny. My sme sa porozprávali s Michalom Královičom, ktorý stál pri zrode myšlienky Fiat Tour 2013.
Vitajte naspäť. Ako prebiehala cesta a ako na nej obstáli staručké fiatky? Nemali ste technické problémy?
- Pár technických problémov sme samozrejme mali, napríklad hneď v prvý deň sa na Fiate 126P spálil kontakt na brzdových svetlách, čo znamenalo, že svietili stále. Na druhý deň sme mali asi najvážnejšiu poruchu na Fiate 127, kde sa pokazilo palivové čerpadlo.
Našťastie sme však boli vo väčšom meste a pomerne rýchlo sme kúpili presne také isté. Vtipné bolo, že ho predávali v obchode s bicyklami. Nasledovali ešte dve menšie poruchy, ale nič vážnejšie sa nestalo. Čakali sme, že to bude oveľa horšie, v tomto nás fiatky naozaj milo prekvapili.
Nie sme žiadni odborníci na autá, ale našťastie sa nám podarilo aj napriek týmto poruchám prísť a dokonca urobiť viac kilometrov za kratší čas.
Čo dopravní policajti? Nezastavovali vás?
- Problémy s políciou sme nemali, to nás tiež milo prekvapilo. Čo sa týka predpisov, výlet nebol úplne bezchybný (úsmev). Zaujímavý zážitok bol pri prechode z Chorvátska do Maďarska. Na hranici, ako to býva, stála pani policajtka s vážnym výrazom. Keď sme tam však za pomerne výrazného hluku napochodovali s fiatkami, nemohla sa ubrániť smiechu.
Na týchto hraniciach sa pokazilo aj štartovanie na Fiat 126P, teda cez hranicu sme museli odtlačiť fiatku po najbližšie parkovisko. To tam asi tiež colníci nezažili a prišlo im to, rovnako ako nám, celkom vtipné.
Ako na vás reagovali miestni? Vzbudzovali ste pozornosť?
- Chorváti sú zvyknutí na takéto staršie autá, ale samozrejme keď zistili, že sme prišli až zo Slovenska, tak sa minimálne usmievali. Najväčší zážitok sme mali na hraniciach Chorvátska s Bosnou a Hercegovinou, kde sme stretli dvoch mladých chalanov. Tí sa po celý čas smiali a nechápali, že to je možné, na takýchto autách zvládnuť takú cestu.
Prekvapilo vás niečo počas cesty? Ako ste to zvládali vo dvojici na takom malom priestore?
- V podstate celá cesta nás veľmi príjemne prekvapila, čakali sme viac problémov, aj čo sa týka áut ale aj únavy. Nič vážne s čím by sme nerátali sa však nestalo. Aj napriek tomu, že Fiatky sú menšie, zvlášť Fiat 126P, pomerne dobre sme si v nich vedeli oddýchnuť. Taktiež komfort jazdy nebol žiadnym spôsobom obmedzený, ak nespomeniem pokazenú klimatizáciu (úsmev).
Veľkou výhodou bolo, že v oboch fiatkách boli vždy dvaja členovia posádky, takže nám aj rýchlejšie ubiehal čas. Tiež v prípade technických problémov to bolo veľké plus. Neviem si predstaviť ako sám tlačím fiatku hore kopcom s desať percentným stúpaním.
Dali by ste sa ešte na niečo podobné nahovoriť?
- Už teraz plánujeme ďalšiu cestu, nemáme ešte vybraný konkrétny cieľ a štáty, ale predpokladáme, že to bude minimálne rovnaká ak nie dlhšia vzdialenosť. Aj týmto by sme chceli poďakovať všetkým partnerom a ľuďom, ktorí nám pomohli či už s fiatkami, alebo nejakým technickým zabezpečením, či priamo financiami.
