Povinné čipovanie psov, mačiek a ďalších domácich zvierat treba stihnúť do konca septembra. Kontrolu začipovaných zvierat budú vykonávať veterinári a lekári. Mestskí policajti zatiaľ nemajú na to vybavenie.
TRNAVA. Cieľom povinnej identifikácie domácich zvierat aplikáciou čipu je podchytiť evidenciu chovateľov.
Po jej zavedení si veterinári i odborníci sľubujú okrem iného aj menej zvierat „na ulici“.
Od 1.októbra hrozia za „nezačipované“ domáce zvieratá finančné sankcie. Podľa zákona fyzickým osobám do 300 eur, podnikateľom až do 3500 eur.
Mestskí policajti zatiaľ nemajú čítačky
Kto bude čipy kontrolovať nie je ešte úplne doriešené. Chov a držanie zvierat na území miest kontrolujú najmä mestskí policajti. Tí však zatiaľ čítacie zariadenia nemajú, k dispozícii majú iba zoznam chovateľov.
„Nikde na Slovensku nie je mestská polícia vybavená takýmito zariadeniami. Na ich nákup nemáme žiadne financie v rozpočtových položkách. K tomuto zákonu neprebehlo ani pripomienkové konanie, takže informácie máme iba z médií,“ hovorí na úvod Igor Keleši, náčelník mestskej polície v Trnave.
„Pokiaľ bude takáto povinnosť riadne ustanovená s vyvodením príslušnej zodpovednosti a zverená do pôsobnosti miest a obcí, samozrejme sa tomu budeme venovať,“ dodáva s tým, že je v tom zatiaľ chaos.
Nezačipované prípady budú posúvať veterinárom
Začipované zvieratá budú kontrolovať súkromní veterinári a inšpektori regionálnej veterinárnej správy.
„Čítačkami“ sú vybavené aj mnohé útulky a karanténne stanice. „Takéto čítacie zariadenia by mali mať aj mestskí či štátni policajti, ako aj firmy zaoberajúce sa odchytom túlavých zvierat. No zatiaľ to vyzerá tak, že to bude riešiť veterinárna služba po linke súkromných veterinárov. Ak niečo zistia, posunú to na riešenie príslušným štátnym orgánom na úseku veterinárnej starostlivosti,“ vysvetľuje Ján Šiška z Regionálnej veterinárnej správy v Trnave.
Podľa jeho slov, ide o správny krok. Útulky či karanténne stanice praskajú vo švíkoch, po dedinách, osadách, sídliskách sa pohybuje nespočítateľné množstvo zvierat, ktoré sú potenciálnymi nosičmi nákaz prenosných na človeka. „Hlavne besnota, ktorá po neprijatí včasných opatrení končí pre človeka smrťou,“ zdôrazňuje Šiška.
Kto má zviera, má mať aj zodpovednosť
Zbavovania sa domácich zvierat pre povinnú registráciu čipom sa odborníci neobávajú. „Ľudia by si mali uvedomiť, že pes či mačka sú živé tvory. A to je záväzok. Jednoznačne má čipovanie význam u mladých zvierat a zvierat určených na predaj. Zníži sa počet negatívnych javov typu, že ľudia si nakúpia alebo dostanú zadarmo zviera a po krátkej dobe sa ho zbavia. Teraz bude jasné, kto je jeho majiteľom,“ myslí si Martin Čech, ktorý pracoval vyše roka na zvieracej klinike v Rakúsku. V útulkoch sa čipuje už dlhšie.
„Neexistuje zviera, ktoré by opustilo útulok bez čipu, sterilizácie, kastrácie či vakcinácie. Aspoň vo fungujúcich útulkoch je to už dávno štandardom,“ konštatuje Čech.
Podľa jeho slov, na západe je výrazne vyšší štandard správania sa k zvieratám. V tomto sme vraj ešte rozvojový štát. „Keď v Rakúsku vidím, ako nejakí aktivisti idú zachraňovať psa na Slovensko, klopím zrak a mám pocit, akoby sme boli nejaká zaostalá krajina,“ smutne dodáva.
Všetky náklady spojené s čipovaním hradí chovateľ. Podľa Čecha by nemali presiahnuť dvadsať eur. Je tam zarátaná cena čipu, jeho aplikácia a registrácia zvieraťa i jeho majiteľa. Šiška si myslí, že náklady by nemal znášať iba majiteľ zvieraťa.
„Zavedenie povinného čipovania sme sa snažili presadiť ešte v roku 2003, ale s tým, aby sa na tomto projekte spolupodieľali štátne orgány, samospráva, súkromní veterinárni lekári a majitelia zvierat. Stále je tu priestor takejto dohody,“ tvrdí Šiška.
Podľa jeho slov, spolufinancovaním čipovania by sa prihliadalo hlavne na sociálne slabšie vrstvy obyvateľov.
Účasť štátu, obcí a veterinárov
Štátni veterinári prostredníctvom regionálnych pobočiek podpisujú so súkromnými veterinármi (SV) zmluvy o VPO - veterinárna prevencia a ochrana štátneho územia, kde sú zahrnuté monitoringy ochorení, vyšetrenia, očkovania ale i materiál v súvislosti s výkonom VPO. Štát sa finančne cez VPO podieľa na plnení ozdravovacích programov a pod. Návrh podľa Šišku znie: štát nakúpi mikročipy a pridelí ich SV. Účasť obcí: odpustením poplatku za psa, zabezpečením hromadnej akcie napr. pri preventívnom očkovaní spoločenských zvierat proti besnote vyplývajúce so zákona, vedenie evidencie súvisiacej s čipovaním atď. Účasť SV: Transparentný preukázaním cenníka úkonov, ak by tento úkon nebol hradený z položky VPO.
Čipovanie
Čip je miniatúrna súčiastka, ktorá sa aplikuje pod kožu zvieraťa pomocou injekcii podobného aplikátoru. Zviera necíti žiadnu bolesť. Čip zostáva vo zvierati navždy, nepotrebuje žiadne baterky. Pomocou čítačky, ktorú má veterinár, je možné kedykoľvek prečítať číslo čipu. Veterinár má prístup do centrálneho registra zvierat, kde pomocou neho nájde majiteľa. Čip nahrádza u zvierat označovanie ako vypaľovanie a tetovanie.