TRNAVA. Pôsobenie sochára Jána Koniarka v ateliéri v priestoroch Sesslerovej sladovne v Trnave pripomína oddnes pamätná tabuľa. Jej osadenie iniciovalo občianske združenie Trnavské fórum ´89, peniaze poskytlo mesto Trnava. Koniarek, zakladateľ moderného slovenského sochárstva, mal v sladovni ateliér v rokoch 1924 – 1927. Práve toto obdobie je z pohľadu sochárskej tvorby Koniarka mimoriadne plodné.
V tomto ateliéri podľa predsedu Trnavského fóra ´89 Bohumila Chmelíka vznikala aj socha Milana Rastislava Štefánika pre trnavský pomník, ktorá bola prvou Štefánikovou sochou na Slovensku. Z ateliéru však pochádzajú aj diela Hlava pani Sesslerovej, Sediace dieťa a ďalšie. Miesto na tvorbu mu poskytol továrnik Pavol Sessler. Koniarek neskôr na neho spomínal ako na dobráka, ktorý "vedel, čo je umenie.“ Ďalšie jeho diela vznikali v ateliéri, ktorý mal pri vlastnom dome, ten už ale nestojí.
Ján Koniarek sa narodil 30. januára 1878 vo Voderadoch. Po štúdiách v Budapešti, Ríme a Mníchove odišiel do Srbska. V Belehrade sa aktívne zapojil do spoločenského, umeleckého i národného života. Svojím dielom vytvoreným v priebehu desiatich rokov sa zapísal do dejín srbského sochárstva. Prvá svetová vojna zastihla Koniarka vo Voderadoch, bol predvedený pred súd a obvinený ako srbský špión.
Poslali ho na front, kde bol v prvej bojovej línii zranený. Po skončení vojny sa rozhodol zostať na Slovensku. Do roku 1924 pracoval v malom ateliéri v rodnom dome vo Voderadoch. Neskôr mu priemyselník Sessler postavil ateliér vo svojej sladovni. Sochár Ján Koniarek zomrel 4. mája 1952. V Trnave je po ňom pomenovaná galéria, v ktorej je stála expozícia jeho sochárskej tvorby.
