TRNAVA. Po spustení severného obchvatu koncom minulého júna sa tranzitné ulice Trnavy začali pomaly vyprázdňovať.
Po troch mesiacoch fungovania sme informovali aj o tom, že zmeny v doprave pocítili viacerí Trnavčania.
Na našej web stránke trnava.sme.sk v ankete, či severný obchvat mestu pomohol, reagovalo viac ako 1400 respondentov. Necelých 80 percent sa vyjadrilo kladne, 10 percent záporne a zvyšní čakali od obchvatu viac.
Ulice sa začínajú znova zapĺňať
Najnovšie merania snímačov dopravy, ktoré sú umiestnené na dôležitých cestných ťahoch, jasne preukázali, že počet áut sa znova zvyšuje a dopravná situácia začína pripomínať tú spred spustením obchvatu.
Záver štúdie hovorí jednoznačne. „Výrazné odľahčenie na hlavných tepnách sa nekonalo. Voľný priestor na vnútromestských komunikáciách vyplnila nová osobná doprava,“ píše sa v štúdii, ktorej podstatnú časť tvoria grafy.
Premávku snímali od šiestej ráno do desiatej večer počas pracovného týždňa. Údaje zbierali od 1. januára 2012 do 20 júna 2012, respektíve pred spustením obchvatu a od 1.9. 2012 do 31.12.2012, teda po jeho spustení.
Dohnányho ulica.
Snímače vyhodnotili ako najvyťaženejšiu Dohnányho ulicu. Zatiaľ čo pred otvorením severného obchvatu ju využívalo približne 21 tisíc motoristov počas dňa, po pol roku jeho fungovania sa ich počet zvýšil takmer o dve tisíc.
Druhým najfrekventovanejším úsekom je Rybníková. Pred spustením obchvatu tadiaľ chodilo približne 20 tisíc vozidiel, po pol roku prevádzky obchvatu sa ich počet pomaly šplhá k 19 tisícom.
Dennú premávku nad 15 tisíc áut zaevidovali ešte na Tamaškovičovej a Hospodárskej. Aktuálne merania dokazujú, že počet vozidiel na oboch uliciach opäť stúpa.
Ochvat odbremenil mesto od kamiónov
Priaznivejšie čísla prinášajú merania intenzity dopravy na obchvate.
„Je potvrdený dlhodobý trend zvyšovania objemu nákladnej, ale aj osobnej dopravy. U nákladnej dopravy bol nárast počas letných prázdnin väčší ako sezónny vplyv. Naopak, u osobnej dopravy bol sezónny vplyv (počas prázdnin) na obchvate silnejší ako nárast dopravy po jeho otvorení,“ hovorí štúdia.
Zaujímavé sú aj grafy znázorňujúce podiel nákladnej dopravy na jednotlivých mestských komunikáciách. Najväčší pokles tranzitnej dopravy zaregistrovali na Piešťanskej ulici. Zatiaľ čo pred spustením obchvatu tvorila 28 percent premávky, čo znamená, že takmer každé štvrté auto bolo nákladiak, po jeho spustení to je o 10 percent menej.
Pokles zaznamenali aj na ďalších uliciach. Na Bučianskej (z 21% na 14%), na Rybníkovej (z 22% na 17%), na Trstínskej (z 28% na 21%) a na Hospodárskej (z 25% na 24%). Na Dohnányho a Tamaškovičovej sa podiel nákladnej dopravy pred a po spustení obchvatu nezmenil. Mierny nárast namerali na Nitrianskej.
O ulice sa teraz stará mesto
Hospodárska, Bučianska, Rybníkova, Dohnányho, Piešťanská a mnohé ďalšie ulice v Trnave zmenili po otvorení severného obchvatu svojho správcu. Namiesto Slovenskej správy ciest sa o ne teraz stará mesto z vlastného rozpočtu.
„To, že mesto prevzalo isté komunikácie od štátu, súvisí s technickou normou, ktorá stanovuje zaraďovanie novovybudovaných úsekov do jestvujúcej siete komunikácii,“ hovorí Marián Novák z referátu dopravy na Mestskom úrade v Trnave.
Obchvat bol budovaný ako cesta I. triedy. Všetky cesty I. triedy v meste sa preto musia prekvalifikovať na cesty II. a III. triedy. „Tie, čo zostanú, sa zaradia do siete miestnych komunikácií. Samozrejme, na základe súhlasu mesta,“ vysvetľuje Novák.
Na radnici sú z výsledkov snímačov dopravy trocha skeptickí. Vzhľadom na narastajúcu dopravu si dané úseky vyžiadajú viac nákladov na prevádzku než predpokladali. „Rozhodne treba priznať, že peniaze z pokladnice budú vytiahnuté,“ uzatvára Novák.
