O troch zmenách územného plánu hlasovali trnavskí mestskí poslanci na svojom februárovom zasadaní. Povolili tak nielen výstavbu ďalších domov v Kamennom mlyne, ale aj parkovacieho domu Na Hlinách.
TRNAVA. Jediné hlasovanie a tri závažné zmeny územného plánu mesta. Trnavskí poslanci v utorok (19. februára) schválili rozšírenie výstavby v lokalite Za traťou v ochrannom pásme vodného zdroja, výstavbu parkovacieho domu Na Hlinách a povolili podnikateľské aktivity na Coburgovej ulici.
Návrh nezávislého poslanca Mateja Lančariča na rozdelenie hlasovania neprešiel, za zmeny územného plánu nakoniec hlasovalo 23 z 28 prítomných. Zastupiteľstvo tiež zobralo na vedomie 57 pripomienok, ktoré vzniesli obyvatelia sídliska Na Hlinách k zmene zelenej plochy na lokalitu pre výstavbu parkovacieho domu. Na odporúčanie mestskej rady však poslanci ani jednu z nich neakceptovali.
Dve petície
Trojpodlažný parkovací dom osadený do svahu vyvolal verejnú diskusiu už v závere minulého roka. Proti jeho výstavbe sa vyslovili najmä ľudia zo Saleziánskej ulice a z bytovky na ulici Na Hlinách. Za zachovanie zelene bojovali aj petíciou, pod ktorú sa podpísalo 803 obyvateľov. Tí poslancov žiadali, aby zmene územného plánu zabránili. Argumentovali najmä nevhodnosťou lokality, zhoršením kvality ovzdušia a bývania či združovaním asociálov.
„Touto petíciou chceme poukázať na fakt, že existuje širší záujem na zachovaní zdravého životného prostredia a potrebnej vegetácie, ktorej hodnota sa nedá vyčísliť v peňažnej forme pre súčasnú, ako aj budúce generácie v našom meste,“ uvádza sa v petícii.
S protipetíciou a zbieraním podpisov za výstavbu parkovacieho domu začal aj investor, spoločnosť Fortezza zastúpená Michalom Magulom. Odovzdali ju pred mestským zastupiteľstvom s približne 1100 podpismi. „Nešlo nám o predháňanie sa, kto nazbiera viac podpisov, ale o to, či z vyše tisíc ľudí, ktorí podporili petíciu v roku 2007, zostala väčšina stotožnená so svojím rozhodnutím podporiť rovnakú myšlienku,“ povedal Magula.
S výstavbou chcú začať do roka
Odpor obyvateľov sídliska bol podľa Magulu do veľkej miery spôsobený ich dezinformovanosťou. „Situácia s parkovaním Saleziánska - Hliny je iným spôsobom ako parkovacím domom neriešiteľná. Veľa ľudí bolo presvedčených, že po výstavbe zmizne detské ihrisko. To nie je pravda, v projekte sa s ním od začiatku počíta a jeho zachovanie je aj jednou z podmienok mesta,“ vysvetlil Magula.
V súčasnosti je podľa neho pred investorom ešte dlhá cesta rokovaní s mestom a príprav jednotlivých stupňov projektovej dokumentácie. „V našom záujme je zahájiť stavbu parkovacieho domu čím skôr, dúfajme začiatkom roku 2014, ak pôjde všetko podľa plánov,“ povedal.
Domy v ochrannom pásme bez zvierat a hnojenia
Ďalšiu výstavbu, ktorá zmení tvár Kamenného mlyna, odsúhlasili poslanci v ochrannom pásme vodného zdroja. Navrhovaná je ako pokračovanie lokality Za traťou IV a vo vzdialenosti asi päťdesiat metrov od studne, ktorá zásobuje vodou Biely Kostol aj časť Trnavy. Vyrásť by tu malo 28 rodinných domov, ktoré však musia počítať so špeciálnymi podmienkami.
Počíta sa s ich povinným napojením na verejný vodovod a kanalizáciu a vo svojich záhradách budú musieť mať vysadenú okrasnú zeleň, ktorá si nevyžiada výrazné prihnojovanie. Zakázané tu bude vŕtanie studní pre odber úžitkovej vody aj chov domácich zvierat a hydiny. Zabrániť bude treba tiež úniku ropných látok do zeme pri ich výstavbe a prevádzke.
Podnikatelia na Coburgovej
Poslednou, treťou schválenou zmenou územného plánu, bolo nové funkčné využitie pozemkov na Cobrugovej ulici. Kým v roku 2009 ich poslanci zadefinovali ako lokalitu pre špecifické formy bývania, v utorok svoje rozhodnutie zmenili. Po novom tak bude priestor určený nielen pre viacpodlažné bývanie s vybavenosťou ale aj podnikateľské aktivity.
„Podmienkou umiestnenia podnikateľských aktivít je, že ich rozsah a štruktúra nebude narušovať priľahlé obytné územie v lokalite Coburgova. Vhodný rozsah a štruktúra malých podnikateľských prevádzok budú špecifikované overovacou urbanistickou štúdiou v následnom stupni predprojektovej a projektovej prípravy,“ píše sa v oficiálnom materiále zo zastupiteľstva.
Svoje pripomienky k zmene uplatnila nezisková organizácia DEVA, ktorá je zameraná na pomáhanie marginalizovaným skupinám obyvateľstva. Vo svojom stanovisku poukazovala najmä na protichodné rozhodnutia zastupiteľstva, ktoré najprv schválilo vytvorenie pracovnej skupiny pre riešenie problematiky neprispôsobivých obyvateľov a následne povolilo spracovanie zmeny územného plánu v najproblematickejšej lokalite.
„Zjavný účel celého návrhu pokladáme za nevydarenú snahu o „riešenie rómskeho problému“, ktorého cieľom má byť zatlačenie sociálne slabších obyvateľov do úzadia, obmedzenie práv na ich bývanie a ich postupné vytlačenie z tejto lokality,“ píše sa v pripomienke neziskovky.
Zástupcovia mesta však podobné tvrdenia odmietajú, podľa architekta Milana Horáka sociálne slabší obyvatelia nie sú touto zmenou dotknutí ani vytláčaní a funkcia bývania zostáva v tejto zóne stále v platnosti.
