rajinách? My vám prinášame prvú časť prehľadu zvykov a tradícií vo svete.
BELGICKO
Deti veriacich rodičov čakajú na Vianoce Svätého Mikuláša. V súčasnosti sa ale v mnohých rodinách objavuje v prvý sviatok vianočný i Santa Klaus.
Popoludní sa tradične Belgičania chodia korčuľovať na zamrznuté kanály. Ak vôbec zamrznú. V čase Vianoc sa organizuje Vianočný pivný festival v Essene, na ktorom sa podávajú zimné druhy piva a Festival ľadových sôch v Bruggách. Na Štedrý deň ráno pečú špeciálny chlieb cougnou alebo cougnoulle, ktorý má tvar jahniatka.
BULHARSKO
Vianočné sviatky sa slávia až do Troch kráľov. Vianočné darčeky rozdáva Dedo Koleda v noci zo Štedrého dňa na prvý sviatok vianočný. Darčeky sa ale rozdávajú aj na Troch kráľov. V žiadnej bulharskej rodine nechýba vianočný stromček.
Tradičné vianočné menu na Štedrý večer sa skladá z piatich až siedmich bezmäsitých jedál. Ich základom je šošovica, fazuľa, ryža a kapusta. Zo sladkého kysnutého cesta sa pečú kruhovité koláče podobné našim štrúdľam. Je v nich tvaroh, syr a vajcia a volajú ich banica.
CYPRUS
Vianočné sviatky sa na Cypre slávia od 24. decembra do Troch kráľov. V týchto dvanástich dňoch v roku prichádzajú akísi zlí duchovia známi ako „kalikantzari“. Darčeky deťom na Cypre rozdáva až na Nový rok ráno Ai – Vasilis. Podľa legendy požehná koláč (Vasilopitu) s mincou uprostred a vypije pohár vína, ktorý gazdiná položila pod stromček.
Keď ráno deti nájdu darčeky, každé z nich zje kus Vasilopitu. Kto vo svojom kúsku koláča nájde mincu, bude mať po celý nový rok šťastie. Na štedrovečernom stole nesmie chýbať bravčové pečené mäso. Považujú ho za sväté a sviatočné jedlo.
ČESKÁ REPUBLIKA
Vianočné sviatky sú sviatkami detí a rodiny. Štedrý deň je dňom splnených želaní. Tým, ktorí sa po celý deň postili, sa zjaví zlaté prasiatko. Darčeky pod vianočný stromček nosí Ježíšek a rozbaľujú sa po štedrovečernej večeri.
Tradičné štedrovečerné menu sa skladá z rybacej polievky, z vyprážaného kapra a zemiakového šalátu.
DÁNSKO
Vianočné obdobie nazývajú Dáni „Oslavou sviečok“. Zapaľujú ich všade: na adventnom venci, kde štyri sviece symbolizujú štyri obdobia ľudského života (detstvo, mladosť, dospelosť a starobu), na vianočných stromčekoch, na oknách, pri dverách i v kostoloch. V počte zapálených sviec sú Dáni na prvom mieste na obyvateľa na svete.
Vianočné darčeky deťom v krajine rozprávkara Hansa Christiana Andersena nosí záhadný „vianočný posol“. Zaklope na dvere a každému dá špeciálny darček: kyticu slamienok, otep sena, obrovskú škatuľu alebo balík zabalený aspoň v dvadsiatich vrstvách vianočného papiera.
Prekvapenie je skryté a každý sa zapotí, kým si ho nájde. Darčeky Dáni nakupujú s veľkým predstihom a robia z nich veľké tajnosti. Čím väčšie je prekvapenie, tým šťastnejšia budúcnosť obdarovaného čaká. Na štedrovečernom stole Dánov dominuje husacina, kačacina, bravčové pečené s červenou kapustou, teplá šunka, okorenená treska s reďkovkou a horúca ryža poliata studeným mliekom, pivný a pšeničný chlieb a ako dezert sladký ryžový nákyp so zapečenou mandľou. Kto ju nájde, dostane špeciálny darček – tzv. „Julemand“.
ESTÓNSKO
Pre Estóncov sú Vianoce zmesou tradičných, moderných, sekulárnych, ale i náboženských tradícií. Sú oslavou narodenia Ježiška, ale aj oslavou zimného slnovratu, ktorý začína adventom.
K zaujímavým tradíciám patrí napríklad vytváranie vianočnej koruny, ktorá pripomína kostolné lustre. Každý rok na Štedrý deň estónsky prezident vyhlási tzv. Vianočný mier a vyzve obyvateľov, aby hodovali. Vianočný mier sa vyhlasuje v Estónsku už 350 rokov ešte na základe nariadenia niekdajšej spoločnej švédskej kráľovnej Kristíny.
Na vianočnom stole Estóncov nesmie chýbať pečená hus alebo morka s jablkami. Ako dezert sa podávajú vianočné koláčiky posypané kakaom a škoricou – Pipparkogid.
FÍNSKO
Fíni majú tú česť byť hostiteľskou krajinou fínskeho Santa Klausa, ktorého doma volajú veľký Ukko. Pochádza z Laponska, kde žije na úpätí hory Korvatunturi so svojou ženou a množstvom škriatkov, ktorí mu pomáhajú s balením darčekov pre deti.
V tejto krajine mocných čarodejníc a nekonečných ság roznáša na Vianoce veľký Ukko deťom darčeky. Má dlhé biele fúzy, ktoré mu siahajú až po pás. Na hlave polmetrovú červenú čiapku so zvončekom a nosí červený kabátik.
Veselí piadimužíci, ktorí ho sprevádzajú, chodia v pláštenkách lemovaných bielou kožušinou. Deti, ktoré sú zlé, odnášajú piadimužíci do ľadového kráľovstva.
Vo Fínsku sú Vianoce veľkou slávnosťou vianočného stromčeka. Nechýba v žiadnom obydlí, v obchodoch, ani na námestiach. Stromčeky zvyčajne siahajú až po strop. Okolo nich sa ale sústreďuje vlastne celé vianočné dianie. Deti sa s dospelými pod ním často hrajú, tancujú a spoločne sa radujú z darčekov.
Fínsky vianočný stromček je celý biely, aby čo najviac pripomínal svojich druhov v okolitej zasneženej prírode. Fíni sú presvedčení, že ich krajina je stálou domovinou Santa Klausa – veľkého Ukka a že práve od nich, z Rovaniemi, vyráža pred Vianocami roznášať darčeky deťom do celého sveta.
Vianočnému stolu tu dominujú pečené husi a moriaky.
FRANCÚZSKO
Vo Francúzsku je dobrým vianočným duchom Pére Noel (Otec Vianoc). Chodí vždy v bielom, darčeky dáva deťom do topánok a čižiem, alebo ich necháva za kachľami či pri kozube. V niektorých oblastiach darčeky priväzuje k stromčekom dlhými papierovými stuhami a deti veria, že im ich daroval dobrý stromček.
Náprotivkom Péra Noela je Pére Fouettard. Ten rozdeľuje deťom buď darčeky, ak boli dobré po celý rok, alebo im trstenicou uštedrí pár milosrdných úderov na zadok, ak boli neposlušné.
V menších mestách sú obľúbené „živé“ jasličky, v ktorých sa hrajú mladí i starí „vianočné hry“, ktoré organizuje väčšinou miestna farnosť. Vianočná nádielka darčekov sa koná ako u nás na Štedrý deň večer.
Vianoce sú predovšetkým rodinným sviatkom. Na Štedrý deň navštevujú Francúzi svojich rodičov, príbuzných a známych, pijú víno a calvados (jablčnú pálenku) a rozdávajú si navzájom darčeky. V Paríži sa dospelí po rozbalení darčekov tradične vyberajú do dobrých reštaurácií.
Vianočná večera nezaprie v sebe zvyky povestnej francúzskej kuchyne. Nečudo, že máva i dvanásť chodov. Večera v tento deň je výnimočne slávnostná a gurmánska. Predjedlami sú ustrice a biele klobásy, v mestách slimáky a rybia polievka. Na štedrovečernom stole sa tradične objavuje pečený moriak s gaštanovou plnkou a hľuzovkovou pastou a kurčatá so zeleninovým šalátom, paradajkami a olivami, ale tiež pečená hus na divoko.
Francúzi milujú škeble upravené na rôzny spôsob, kaviár, údeného lososa aj obaľované žabie stehienka. Nesmie chýbať ani niekoľko druhov syrov. Zo sladkých dezertov sa servíruje trufle z čokolády a datlí, koláč so smotanou, čokoládové salámy a roláda v podobe vianočného polena ozdobená zelenými lístkami a červenými plodmi cezmíny.
Príjemným spestrením sú konfety a bonbóny v pestrofarebných papieroch, ktoré obsahujú lístočky s prianím všetkého najlepšieho alebo krátkou predpoveďou budúcnosti. Keď sa hostina pretiahne, rozdávajú sa darčeky až na druhý deň ráno.
Posledným vianočným sviatkom je vo Francúzsku deň Troch kráľov. Deti ho milujú, pretože maminky pečú na rozlúčku s Vianocami La Galette du Roi, veľkú tortu ozdobenú korunou vystrihnutou zo zlatého papiera. Do torty sa zapeká malá figúrka čierneho kráľa. Ten, kto ho nájde, je menovaný čestným kráľom osláv. K torte sa podáva sladké šampanské a malý pohárik dostanú i šťastne sa usmievajúce deti.
GRÉCKO
Keďže sú Gréci pomerne nábožensky založeným národom, od toho sa odvíjajú aj tradície vianočných sviatkov. Začínajú sa už 40 dní pred Vianocami, kedy sa podáva boží chlieb – Christopsomo.
Dôležitým patrónom Grékov je Svätý Mikuláš, ktorý odnepamäti ochraňoval námorníkov na rozbúrenom mori. Na Štedrý večer obchádza v mestách deti a nosí im darčeky.
Na vidieku chodia deti z domu do domu a spievajú vianočné koledy – kalandá. Za to dostávajú od navštívených sladkosti. Ešte pred niekoľkými desaťročiami Gréci nepoznali pojem vianočný stromček. Namiesto neho námorníci na kotviacich lodiach rozsvecovali dekorácie, aby vzdali úctu jednému z hlavných zdrojov svojej obživy.
V súčasnosti sú aj v gréckych domácnostiach a na námestiach ozdobou vianočné stromčeky. Darčeky deťom rozdáva Svätý Vassilios až 1. januára.
Tradičná vianočná polievka obsahuje mäso z moriaka alebo sliepky a ryžu. Vtedy sa pri rodinných oslavách spoločne krájajú i špeciálne novoročné koláče. Ten, kto vo svojom dieliku objaví zlatú alebo striebornú mincu, bude mať v nasledujúcom roku šťastie.
HOLANDSKO
Vianoce sa slávia 25. decembra, na Boží hod. Deti dostávajú pod stromček darčeky, ktoré im tam necháva dobrácky dedo Sinter Klaas. Deti veria, že do Holandska pripláva vždy zo Španielska pár dní pred 5. decembrom.
Táto udalosť a zároveň slávnosť sa vždy odohráva v prístavných dokoch a vždy ju zachytávajú pre deti i dospelých z celého Holandska televízne kamery. Sinter Klaas v červenom biskupskom plášti prichádza vždy na bielom koni a sprevádza ho jeho družina. Štvrtého decembra obchádza potom so svojím pomocníkom, Čiernym Petrom, strechy domov a do pripravených topánok cez komín vkladá deťom drobné darčeky zabalené síce v pestrofarebných papieroch, ale čierne od sadzí priamo pod ozdobený stromček. Niekedy mu pomáhajú sluhovia, muríni, v stredovekých kostýmoch.
Ľudia ich volajú Čiernymi Petrami i keď sa na vianočných pohľadniciach kreslia obvykle s bielymi tvárami. Cez ramená majú prehodené mechy s darčekmi pre dobré deti. Keď všetko rozdajú, pochytajú neposlušné deti, a tie, čo sa nechcú umývať, odnesú vo vreciach do Španielska, kde budú musieť celý rok slúžiť pánovi – Sinter Klaasovi. Domov sa vrátia až o rok, keď príde znova pred vianocami Sinter Klaas do Holandska.
Holandský vianočný duch však má v posledných rokoch veľkého konkurenta vo svojom americkom príbuznom Santa Clausovi. Obyvatelia malého kráľovstva sú totiž skalopevne presvedčení, že americký Santa je výtvorom európskych osadníkov, ktorí odchádzali za prácou do Nového sveta.
Aby Holanďania vyjadrili svoju podporu domácemu Sinterovi Klaasovi, na viditeľné miesta svojich domov umiestňujú zákazové značky pre amerického Santa Clausa.
Rovnako ako u nás, holandské deti dostávajú prvú várku darčekov už 6. decembra. Lenže oni nie vo vyčistených topánkach či čižmách, ale v špeciálne v pripravených drevákoch. Najviac sa ich ujde tým, ktoré si s pomocou rodičov vystružlikajú dreváčiky sami. Na Vianoce sú domy vyzdobené imelom a smrekovými vetvičkami a všade vonia purpura.
Obľúbeným vianočným jedlom tejto krajiny je pečený králik s brusnicami. Na brusnicový kompót alebo sladkú mrkvičku so senom uloženým na dreváčikoch lákajú holandské deti mladšieho brata „španielskeho Mikuláša“ – malého koníčka. I on veľmi rád rozdáva dobrým a poslušným deťom cukríky.
ÍRSKO
Množstvo sviečok v rozmanitých zelených dekoráciách umiestňujú v Írsku v čase vianočných sviatkov do okien domácností. Podľa starých povier svietia svetlá sviečok po celú Štedrú noc na cestu Svätej rodine a zároveň poskytujú kúsok tepla i chudobným okolidúcim.
V období britskej nadvlády nad Írskom sa do okien vystavovali spravidla tri sviečky. Jedna svietila za Svätého Otca, druhá pre Syna a tretie svetlo symbolizovalo Ducha Svätého. Zapálené sviečky mali dobrým ľuďom i okolidúcim pripomenúť, že v dome žije katolícka rodina a všetci priatelia sú vítaní pri spoločnej oslave Vianoc. Pre Írov sú Vianoce predovšetkým obdobím náboženských a duchovných osláv. Scéna s jasličkami je u nich totálnou tradíciou a len v máloktorom írskom dome by sme ju nenašli.
Po štedrovečernej večeri prináša gazdiná na stôl chlieb a mlieko pre Jozefa, Máriu a malého Ježiška a vchodové dvere zostávajú pootvorené na dôkaz pohostinnosti.
ZDROJ: WWW. EUROINFO. GOV. SK
Autor: len
