Do Trnavy sa po odmlke opäť vrátila hádzaná. Ako by ste zhodnotili polsezónu ?
- Myslím, že sme si splnili očakávania, aj keď budem opatrný, pretože sa hrá až do konca. Uvidí sa až v máji, keď bude koniec sezóny. Samozrejme, je tu závislosť od toho, či vieme finančne pokryť aj budúci ročník v prípade postupu.
V pohárovom zápase s Považskou Bystricou bolo vidieť, že vyššia súťaž bude o niečom inom.
- Videli sme porovnanie Trnavy s extraligistom. Bolo vidieť, že súper bol úplne niekde inde. Či už silovo, alebo atleticky. Budeme na tom musieť popracovať, ak chceme ísť do vyššej súťaže. Verím aj tomu, že budeme môcť naše rady vystužiť aj dorastencami.
Spomínate dorastencov, ako by ste zhodnotili ich vystúpenie?
- Chlapci sa snažia. Potrebujú skúsenosti a potrebujú hrávať, nič iné. Trénera majú dobrého. Skúsenosti im pán Matúšek má ako odovzdať. Mužstvo sa „poskladalo“ cez známosti. Zatiaľ to tímu ide.
Vedie tabuľku, ale ako ste spomínali, bolo vidieť obrovský rozdiel v zápase s Považskou Bystricou. Bude treba zmeniť tréningový prístup, alebo sa v prípade postupu popozerať po posilách aj z iných miest?
- V tomto prípade sa núka do úst otázka, či ťahať do Trnavy chalanov z iných miest, alebo vychovávať svojich vlastných? Ja stojím za tým, aby sme zatiaľ vychovávali svojich dorastencov a pomaly ich zapracovávali do mužstva. Je to síce „beh na dlhú trať“, asi 3-4 roky, ale nie sme schopní a ani nechceme momentálne nakupovať iných hráčov. Chceme postúpiť s mančaftom, ktorý je momentálne k dispozícii.
Vravíte, že nechcete hráčov kupovať. Mohla by byť v tom prípade cesta k posilám cez dvojité štarty, ako majú napríklad Ľubo Bočkay alebo Ľubo Mančuška.
- Áno, je to možné. Tu však visí otáznik, pretože obaja hrávajú za Šaľu a tá hrá v súťaži, do ktorej by sme chceli postúpiť. Potom to už bude iba na nich, či sa rozhodnú hrať s ich trnavským srdcom za Trnavu a zadarmo, alebo zostanú v Šali, kde majú nejaké peniaze sľúbené. Bol by som rád, ak by sa vrátili a pomohli, ale je to na nich.
Spolu s návratom hádzanej sa do športovej haly vrátili aj diváci. To, čo ste si želali po prvom zápase s Lehotou, sa teda naplnilo ?
- Áno, naplnilo sa to a som tomu rád. Chceli by sme mať v jarnej časti atraktívnejšie termíny. To znamená, aby chodili aj nižšie kategórie.
Mohli by ste definovať bližšie tie atraktívne termíny?
- Ono je to v tejto súťaži veľmi ťažké. Väčšina hracích časov, ktoré si stanovíme, sa v priebehu dvoch - troch týždňov mení. Mení sa to z dôvodu optimalizácie našich nákladov. Ak sa dohodneme s dorastencami, aby sme hrali v jeden deň, aby sme neplatili zbytočne náklady na cestovné. Druhá vec je obsadenie haly. Ak je možné, aby sme ju mali tri zápasy po sebe, samozrejme to riešime. Ďalej je tu predsavzatie dostať čo najviac ľudí do haly. Napríklad, keď bol jarmok, vymenili sme si domáce prostredie s Lehotou, aby sme mohli hrať doma. Je toho však viac. Nedá sa to spraviť fixne. Je to od mesiaca k mesiacu.
Najbližšie hráte až 16. februára. Čo bude dovtedy čakať hráčov?
- V prvom rade si hráči musia oddýchnuť. Máme nejaké zranenia, tak nech si ich doliečia. V tomto momente netlačíme na to, aby chalani hrali. Nech sa dajú v prvom rade do poriadku. V zime by sme chceli absolvovať prípravu. Ak zápas sledujete z tribúny, je to iné ako na palubovke. Bolo vidieť, že niektorí hráči nie sú vyzretí. S tým by sme im cez zimu chceli pomôcť.
