TRNAVA. Vyhlásenie centra Trnavy za mestskú pamiatkovú rezerváciu pred štvrťstoročím znamenalo zastavenie celoplošných asanácií, ale aj celoplošnú ochranu lokality. Pamiatkari sa odvtedy vyjadrovali k všetkej výstavbe v centre. Túto významnú udalosť si včera pripomenuli na radnici počas seminára Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja. Vláda SR vyhlásila centrum Trnavy za mestskú pamiatkovú rezerváciu v septembri 1987.
Trnava podľa riaditeľky Krajského pamiatkového úradu v Trnave Gabriely Kvetanovej nebola zaradená do prvej vlny vyhlasovania mestských pamiatkových rezervácií v polovici minulého storočia. Aj preto sa do centra dostala sídlisková výstavba. V roku 1958 uzrel svetlo sveta asanačný plán mesta, ktorý počítal s postupnou likvidáciou historických objektov priamym zbúraním alebo ich dožitím. Na ploche medzi stredovekými hradbami mala vyrásť moderná, socialistická architektúra. Z roku 1968 pochádza projekt celoplošnej asanácie Hlavnej, Paulínskej a ďalších ulíc.
Prvé vážne zásahy do stredovekého jadra Trnavy sa datujú z roku 1949, keď dostala časť hlavného námestia novú podobu vybudovaním funkcionalistickej pošty. S asanáciou celých ďalších historických ulíc počítali aj územné plány z rokov 1966 a 1972 a tie sa podarilo, ako vo svojom referáte uviedla riaditeľka KPÚ Gabriela Kvetanová, takmer do bodky naplniť. Druhú ranu dostalo Trojičné námestie v roku 1980, keď asanovali pre výstavbu domu kultúry ďalšie vzácne objekty.
Trnava prišla o Zelený rínok či dvorové krídla historických domov na Hlavnej, Hviezdoslavovej a ďalších uliciach. Mestská pamiatková rezervácia podľa Milana Kazimíra z Krajského pamiatkového úradu znamenala nielen záchranu mnohých historických budov, ale aj množstvo výskumných poznatkov. Výskumy podľa neho priniesli v mnohom prevratné objavy a pomohli dešifrovať stavebný vývoj mesta už od 13. storočia.
Mestskej pamiatkovej rezervácii, zhodnoteniu jej obnovy za posledné dve desaťročia sa venovala Jana Gregorová z Ústavu ekologickej a experimentálnej architektúry, Fakulty architektúry STU v Bratislave, a o nálezoch a hypotézach týkajúcich sa sochárskej výzdoby západného portálu Baziliky Sv. Mikuláša hovoril Štefan Oriško z Katedry dejín výtvarného umenia Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Ďalšie príspevky 19. ročníka podujatia sa venovali pamiatkam v rôznych častiach Trnavského kraja.
