Ploštice v bytoch sa v posledných rokoch objavujú čoraz častejšie. Ich nákladnú likvidáciu hradia majitelia bytových domov z fondu opráv.
TRNAVA. Posledný nález ploštíc zaevidovali v činžiaku na Jiráskovej ulici na sídlisku Linčianska.
Jeho obyvatelia museli na niekoľko hodín opustiť svoje domovy, zamestnanci špecializovanej firmy likvidovali ploštice pomocou plynu. Po jeho aplikácii sa v byte nemôžu nachádzať žiadne živé tvory.
Ploštice sa objavujú čoraz častejšie
„Najskôr nám izby vystriekali, neskôr prišiel ďalší pracovník, ktorý hodil do bytu plechovicu, z ktorej začal unikať plyn. Dvere som zamkol a odišiel,“ popisuje zásah nemenovaný obyvateľ z Jiráskovej. Podobne to prebiehalo vo všetkých bytoch osemposchodového činžiaku s troma vchodmi.
František Odkladal, riaditeľ bytového družstva, ktoré bytovku spravuje, nám potvrdil, že ploštice sú v posledných rokoch na vzostupe.
„Za posledné tri roky sme zaznamenali častejší výskyt ploštíc. V minulosti sme o nich nepočuli, problémy sme mali skôr so švábmi a mravcami, ktoré sú paradoxne na ústupe,“ vysvetľuje Odkladal.
V súčasnosti evidujú v Trnave tri bytové domy, kde šarapatia ploštice. Nárast počtu prípadov si nevie vysvetliť. „Nemusí to byť iba dôsledok špiny a zlej hygieny. Do bytov sa často dostanú spolu s novým nábytkom či sedacou súpravou,“ konštatuje Odkladal.
Ich likvidácia je finančne náročná a vyžaduje si spoluprácu obyvateľov bytovky. Tí musia sprístupniť svoje príbytky, či už ploštice mali alebo nie.
„Postrek sa musí urobiť dôkladne. Nábytok, steny, postele. Nielen v rohoch izieb, ako je to pri striekaní proti švábom,“ opisuje Odkladal. Pri väčšom výskyte ploštíc musia celý objekt „zaplynovať“.
Všetky dezinsekčné opatrenia sú finančne náročné a hradia sa z fondu opráv. Postrek vyjde na 24 eur, likvidácia pomocou plynu, pri ktorej je potrebné byt opustiť, stojí 16 eur pre jednu domácnosť.
Neprenášajú choroby
Podľa posledných výskumov ploštice nepredstavujú nebezpečenstvo z hľadiska šírenia prenosných ochorení na človeka.
„Vzhľadom na tento fakt, regionálny úrad verejného zdravotníctva nenariaďuje pri ich výskyte vykonanie represívnych opatrení v zmysle dezinsekcie,“ informovala Miriam Ondicová vedúca odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Trnave.
„Na zabránenie výskytu ploštíc je potrebné rešpektovať preventívne opatrenia, ktoré okrem dodržiavania všeobecných hygienických zásad spočívajú v upchávaní štrbín, zamurovaní všetkých otvorov a škár v byte, ako aj v odstránení vtáčích hniezd na domoch,“ pokračuje.
Napriek tomu, že nie je známy prenos infekčných ochorení plošticami, pri cicaní krvi spôsobujú na koži bolestivé a silno svrbiace pľuzgiere.
Ploštice sú nočný hmyz
Ploštica posteľná má 4-8mmdlhé ploché oválne telo hrdzavohnedej farby. Samička znáša denne 5 vajíčok a počas svojho života ich nakladie až 500.
Svoje vajíčka prilepuje na tmavých neprístupných miestach, ako sú štrbiny v nábytku, do rámov obrazov a dreveného obloženia stien ale aj za elektrické zásuvky. Ploštice uprednostňujú drevo a papier.
Z vajíčok sa za 2 týždne liahnu malé larvy, ktoré sa 5x zvliekajú, pričom sa po každom zvlečení potrebujú nacicať krvi. Dospelé jedince ploštíc žijú 14 mesiacov a hladovať dokážu až 140 dní.
Ploštice sú nočný hmyz a ich prítomnosť je možné zistiť okrem priameho spozorovania jednak podľa charakteristického červeno – hnedého trusu na posteľnej bielizni ako i pri výraznom zahmyzení podľa typického zápachu.
(RÚVZ TT)
