Cez Medveďovské rameno začne vďaka ochranárskym opatreniam opäť tiecť voda, prinášať živiny, potrebný kyslík a postupne čistiť sedimentmi zanesené koryto ramena.
TRNAVA. BRATISLAVA. Mohutné bočné rameno Dunaja - Medveďovské rameno pri Sape (okres Dunajská Streda), ktoré bolo kedysi aj hlavným dunajským korytom, sa opäť prebúdza k životu vďaka medzinárodnému projektu. Spolupracujú na ňom vodohospodári, ochranári a experti z Univerzity Komenského v Bratislave.
Niekoľko desaťročí takmer stojatá voda ramena začne vďaka ochranárskym opatreniam opäť prúdiť, prinášať živiny, potrebný kyslík a postupne čistiť sedimentmi zanesené koryto ramena. Revitalizačné práce, ktorých cieľom je obnoviť prietok štyri kilometre dlhého Medveďovského ramena, sa začali práve v týchto dňoch a do Vianoc by mali byť ukončené.
"V priebehu niekoľkých týždňov bude odstránený umelo navezený a naplavený materiál v úseku bývalého vtoku ramena, čím dôjde k obnoveniu komunikácie ramena s Dunajom," uviedla Karolína Sobeková z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia. Po týchto prácach sa obnoví prúdenie vody v ramene pri priemerných vodných stavoch, čo významným spôsobom zlepší životné podmienky pre mnohé riečne organizmy.
"Pozitívny efekt sa prejaví aj u suchozemských živočíchov, ktoré sú na obnovený biotop viazané svojim hniezdením alebo potravne, napríklad vďaka zvýšeným prietokom budú postupne obnovené kolmé brehy Medveďovského ramena, čo umožní opätovné hniezdenie rybárika riečneho alebo brehule hnedej v tomto území," dodala Sobeková.
V minulosti bola vnútrozemskú deltu Dunaja tvorila spleť ramien, z ktorých časť bola prietočných – priamo spojených s hlavným korytom Dunaja. Takéto ramená vytvárali vhodné podmienky pre mnohé dunajské druhy rýb nachádzajúce tu miesto pre rozmnožovanie. Pomalšie tečúca voda, dostatok úkrytov a potravy vytvárali tiež priaznivé prostredie pre mladé rybky, ktoré tu prekonávali časť svojho vývinu.
Bočné ramená Dunaja, ktoré v minulosti komunikovali s hlavným tokom na vtoku aj výtoku, boli v súvislosti s regulačnými opatreniami najprv zaslepené a neskôr zväčša úplne oddelené od hlavného koryta. V súčasnosti je na slovenskom úseku Dunaja jediným voľne tečúcim ramenom Karloveské rameno v Bratislave.
