BRATISLAVA. V stredu sa stretli zástupcovia piatich obcí sídliacich v okolí vodného diela Gabčíkovo (starostovia Józef Boráros – Dobrohošť, Robert Soós – Bodíky, Donald Álló – Vojka nad Dunajom, Eugen Horváth – Rohovce, Štefan Bodó – Horný Bar) s generálnym riaditeľom štátneho podniku Vodohospodárska výstavba Ladislavom Lazárom.
Stretnutie prisľúbil Lazár ešte na výjazdovom rokovaní vlády v Gabčíkove 24. októbra. Reagoval tým na sťažnosti starostov obcí, ktorých obyvatelia sú nútení čakať na prevoz kompou cez Dunaj v letných mesiacoch aj tri či štyri hodiny a v zime, keď vodná hladina zamrzne alebo padá hmla, kompa nepremáva vôbec. Vtedy musia chorí čakať na príchod sanitky z Petržalky či Šamorína.
Výsledkom rokovania je, že pri kompe vznikne v januári 2013 nový vyhradený pruh pre obyvateľov obcí. Tým sa čakanie skráti na nevyhnutné minimum.
"Viem, že obyvatelia obcí pri Vodnom diele boli po jeho spustení v nevýhode. Nový pruh je len prvým krokom, rokovania budú pokračovať a urobíme všetko preto, aby aj v Dobrohošti, Bodíkoch, Vojke nad Dunajom, Rohovciach a Hornom Bare prevážili výhody Vodného diela nad obmedzeniami," povedal po stretnutí Lazár.
Prisľúbil dobudovanie informačného systému a osadenie svetelných tabúľ pre lepšiu orientáciu občanov, dokúpenie radarového systému pre navigáciu lodí a samotnej kompy, predĺženie prevádzkovej doby v letných mesiacoch, vybudovanie čakárne pre občanov a v neposlednom rade nový kamerový systém pre udržanie poriadku pri príjazde na kompu.
"Roky sa problém neriešil a sme milo prekvapení týmto prístupom aj tým, ako rýchlo sme veci poriešili. Dúfame, že v budúcnosti doriešime aj ďalšie problémy, na ktoré sme upozorňovali v tlači; nešťastné komáre, kompenzácie, miestne dane," povedal starosta z obce Vojka Donald Álló.
Vodné dielo Gabčíkovo uviedli do prevádzky v októbri 1992. Vybudovali ho na základe medzištátnej zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou z roku 1977. V roku 1989 Maďarská republika od zmluvy jednostranne odstúpila.
Vláda SR preto rozhodla v roku 1991 o realizácii variantu C, prehradení Dunaja na slovenskom území a dobudovaní vodného diela bez stupňa Nagymaros. Od roku 1992 sa plavebnými komorami preplavilo viac ako 300-tisíc plavidiel a vodná elektráreň za 20 rokov prevádzky vyrobila 313 GWh elektrickej energie.
