TRNAVA. V saleziánskom kostole v Trnave si v sobotu pripomenuli bývalí príslušníci Pomocných technických práporov (PTP) už zosnulých druhov zo svojich radov. Do štvrte Kopánka merali cestu nielen niekdajší PTPáci, ale i ďalší politicky nespoľahliví občania a ich príbuzní z mesta a okolia. Spomienku pripravila Konfederácia politických väzňov Slovenska (KPVS).
Predseda západoslovenskej organizácie KPVS Peter Santner povedal, že cieľom je poskytnúť priestor bývalým členom, aby mohli vydať svedectvá o dobe a aby tieto mohli byť zachované pre budúce generácie. Omšu v kostole Panny Márie Pomocnice kresťanov slúžil takisto bývalý príslušník PTP Ján Malženický.
Do PTP - vojenských táborov nútených prác boli v rokoch 1950-1954 narukovaní nespoľahliví obyvatelia ako kňazi, bohoslovci, rehoľníci, aktívni laici, synovia roľníkov a živnostníkov, politickí väzni a ďalšie obete komunistického režimu. Vykonávali nútené práce s lopatou a krompáčom na vojenských stavbách, v baniach, oceliarňach a na iných miestach a mnohí z nich ani nevedeli, prečo sa do PTP dostali.
Jedným z nich bol aj dnes už 84-ročný Peter Trebichalský z Trnavy. "Keď som sa vrátil z vojenčiny 25. novembra 1952, na Katarínu, do civilu, práve sa mi narodilo druhé dieťa, dcéra. Prvého decembra som musel nastúpiť do PTP, povedal pre TASR Trebichalský.
Tri roky bol odlúčený od svojej rodiny a pracoval v bani. Robili sme pol kilometra pod zemou tak, že sme ťažili uhlie poležiačky, ani sadnúť sa tam nedalo, zaspomínal. Pracovalo sa dovtedy, kým nebol plán splnený a domov sa dostali raz za dva týždne na jeden deň. Dôvodom jeho pobytu, ako doplnil Santner, mal byť spor brata Petra Trebichalského s tajomníkom komunistickej strany. Paradoxne, brat odslúžil riadnu vojenčinu, za rodinu to schytal pán Trebichalský, povedal Santner.
Peter Trebichalský je rád, že konfederácia organizuje takéto stretnutia a rád sa na nich zúčastňuje. Len keby nás bolo viac, čo spomíname. Toto prianie mi už však, žiaľ, nemôže splniť, dodal.
